Očová 2016
Do Očovej, malebnej to dediny pod Poľanou, vedú v podzemí žily a v nich prúdi tajomstvom zahalená číročíra esencia. Nikde nevyviera na povrch, aby tajomstvo zostalo tajomstvom. Jej existenciu však dokazuje príťažlivá sila, ktorú už dlhé roky skúmajú najväčšie vedecké kapacity z ústavu appellatiockého, ale žiadne konkrétne údaje o jej pôvode zatiaľ nezískali. Holým faktom však zostáva, že Očová priťahuje a sama je liahňou ľudových umelcov rezbárov, fujaristov, tanečníkov s holými pupkami, spevákov a čo je pre nás interesantné, aj letcov. Konštatovanie, že premohla aj nás historických modelárov, korešponduje so strohými faktami z posledných ročníkov modelárskej fiesty, ktoré sú pod taktovkou nášho klubu. Ukazovateľ počtu súťažiacich sa zastavuje v okolí osemdesiatky.
Tu je corpus delikti, čo dokáže tá tajomná sila.
Preto prosím nesnažte sa hľadať nič čo by súviselo s appellatiom v Očovej, aby sa nenarušil jej plynulý prísun. Vedľajším účinkom appellatia, ale chvála bohu priaznivým je podpora rastu. Ako dobre namiešané hnojivo na rastliny. Z dobre stavaného urasteného pňa Očovských súťaží vyrazilo už pár pekných konárov. Poštolka Cup je taký veľký že sedia na ňom štyri desiatky modelárov zo Slovenska, Čiech, jeden dokonca z britských ostrovov a je im dobre. Polovica z druhej desiatky modelárov sa uvelebila aj na konári Jastrabieho pohára. Desiatka si hovie na Cloud Trampovej haluzi a v tomto roku sme mali možnosť vidieť výhonok Historických minimakiet. A celkovo: voľné modely tvoria už peknú korunu, kde nájde útočisko veľa pekných vtáčkov.
Takúto krásu priviezol so sebou Janko Sabo
Ako to vlastne celé v tomto roku prebehlo ? Z pásma pahorkov, lemujúcich severnú stranu tej peknej lúky, odkiaľ je celé dianie ako na dlani, bolo vidieť intenzívne mravčenie. Prestávku tomu urobil asi dvojhodinový dážď. Táto vynútená pauza a čerstvý severák dujúci akurát cez tie severné pahorky, tvoriac tak ukážkové rotory môžu za mnohé prázdne kolónky na výsledkových listinách. Spomínané rotory spoľahlivo preverili pilotné umenie páčkárov. Ale čo vyparatili voľňáskarom. Tí behali, hľadali, presekávali sa, nastavovali tŕňom kožu, nadávali iba trošku a usmievali sa . Ak som ja vyzeral po oprostení Poštolky ako po súboji s medveďom, Adamove nohy svedčili o víťazstve nad celou svorkou. Opisovať krásu minimakiet, poetickohumorné chvíle pri hádzaní Poštoliek, či boj gumáčikov s vetrom je úloha hodna majstra pera Dostojevského, alebo Viktora Huga. Nám postačia fotografie a videá (budú neskoršie).
Hniezdo s Poštolkami, chvíľu predtým ako ho mláďatá začnú opúšťať.
Záverom vyslovujem nádej, že peň stromu očovkých súťaží je dostatočne pevný aby odolal nielen severným vetrom, ale aj „politickým“ klubovým búrkam a ešte mnohokrát sa budeme môcť nechať zlákať tou tajomnou silou.
Stupeň dokonalosti= najvyšší. Len škoda že lejak tomuto klenotu zabránil vzlietnuť.
Fotogalérie : Ali a Pali, Feri Swiety, Miroslav Dvořáček
Fotografie venované Poštolke Cup
Video: Poštolka Cup (bude neskôr), Cloud Tramp (bude neskôr)