JASTRABÍ POHÁR -4. ročník

4.ročník

Píše Paľo Rábek,

Nitra - Veľké Janíkovce 25.3.2017

Neuveriteľný počet (18)záujemcov o úvodné kolo

V dobe, keď som koketoval s myšlienkou spraviť súťaž modelov rovnakého typu, mal som vážnu obavu z fiaska. Po prvom ročníku, by útlm a postupný zánik nebol pre mňa vôbec prekvapením. Našťastie ako prognostik som v Jastrabom Pohári zlyhal na celej čiare. Verím že aj Vy, ktorí ste mali účasť na prvých troch ročníkoch, ste si počas tejto poslednej vôbec nie miernej zimy s príjemnými pocitmi pripomínali chvíle zápolenia. Veľkým prekvapením bol úvod do štvrtého ročníka Na štartovaciu líniu sa postavilo neuveriteľných 18 záujemcov o absolvovanie úvodného kola.

Tento Jastrab, majiteľ Peter Priečinský, nedal v domácom lufte šancu nikomu inému. ☺

Tým bol prekonaný rekord v počte účastníkov jedného kola a bol prekonaný aj celkový počet zápoliacich modelárov v ročníku. No, uvidíme čo sezóna 2017 ešte prinesie. Každopádne štatistiky sa smerom hore prepísali už v úvodnom kole. 18 pretekárov, to je bez ďalšej diskusie počet modelárov, ktorí vystačia v pohode na celodenné zamestnanie partie časomeračov v súťažnom zápolení. Vyvstáva nám nová otázka. Čo sa bude diať, keď sa na štart postaví povedzme 22 modelárov ? A tí budú samozrejme lietať aj ďalšie kategórie? Zatiaľ sa ukazuje ako účinný recept lietania na viacerých štartoviskách. To ale vyžaduje viacej „Jastrabích“ gumicukov. Ideálne by bolo, keby každý majiteľ Jastraba vlastnil svoj gumicuk, aby sa nestalo ani náhodou, že pre neúčasť vlastníkov gumicukov, sa kolo nedalo odlietať.

Krása nevídaná...

Ale teraz sa povenujeme úvodnému kolu štvrtého ročníka, aby sme mali z neho zachytené podstatné detaily nielen vo forme obrázkov. Štvrtý ročník zápolenia s týmto malým vetroňom začínal viac ako symbolicky na čisto vetroniarskej súťaži, v období práve prichádzajúcej jari. Po predchádzajúcich nadpriemerne teplých dňoch, sa mierne ochladilo a fúkal čerstvý vetrík. Termika sa počas dňa objavovala iba sporadicky, ale organizátori si želali lietať s Jastrabmi počas obeda a tak jej najväčšia porcia pripadla práve Jastrabom. Tomu zodpovedajú aj žlté políčka s maximami vo výsledkovej listine.

V popredí nové tváre. Vitajte medzi nami. Spoznávam medzi nimi p.Supeka, ktorému akurát štartuje model kolega. (Kto by si nepamätal z Holíča burácajúci Mustang s dvomi trupmi). V kronike Jastrabieho Pohára som si dovolil všetkých oslovovať krstnými menami vo familiárnom tvare. Ak sa uistím že jeho meno je naozaj Svaťo, už ho budem volať iba tak a verím že mu to nebude vadiť.

Štyri posty s gumicukmi súťaži dodali potrebnú dynamiku a behom jednej hodiny boli zaplnené všetky políčka vo výsledkových listinách. Technické problémy s výškovým kormidlom mal Roman Strhlík, ale napriek tejto smole zabojoval. Okrem nových tvárí a nových Jastrabov, malo toto úvodné kolo ešte jednu zaujímavosť. Zúčastnil sa ho síce starý známy pretekár, ale silne hendikapovaný nedoliečenou fraktúrou nohy. Síce s barlami sa model štartovať nedá, no riadiť ho zo stoličky je celkom v pohode. Model sme nosili. Je nutné poznamenať, že lietal aj v súťaži vetroňov. No keď je vôľa, ide spraviť všetko.

Dočasne imobilný Ľudo, na stoličke v červenej bunde, si s chuťou zalietal. Prajeme mu skoré uzdravenie. Miro Petrila nám rád pomáha pri Jastrabení. Aj teraz pomáha so štartom Mirovi Salákovi.

Ďalší z nováčikov. Sľubujem, že do konca štvrtého ročníka, si ich mená osvojim. Čas sa chystá merať Vlado Kurjan.

Tabuľka s výsledkami nekorešponduje s výsledkami vytlačenými na súťaži. Organizátori zabudli v súlade s pravidlami násobiť naletené maximá koeficientom "2". Maximá trochu zamiešali konečné poradie úvodného kola. Ale organizátorom Nitrianskych Vetroňov aj tak vyslovujem veľké ďakujem za zázemie ktoré Jastrabom poskytli.

Záverom vyjadrím iba svoju zvedavosť. Koľko nás bude na ďalšom stretnutí v Šali ? Nechajme sa prekvapiť .

Píše Paľo Rábek 10.6.2017.

Kamenica nad Cirochou 3.5.2017.

Tak nakoniec sa Šaľa nekonala. Ďalším miestom prezentácie nášho malého vetroňa bola Kamenica nad Cirochou. Keďže som sa nezúčastnil, nemám okrem výsledkov a správy, že Milanovi Ďurišovi pri poslednom lete Jastrab uletel, nič. Ale nebol to jeho posledný let, model sa medzičasom našiel.

Dunajská Streda 27.5.2017.

Nástup s obláčikmi v pozadí

Toto tretie stretnutie bolo jedno z tých, ktoré dokonale otestovalo odolnosť týchto malých klzákov. Do Dunajskej Stredy sme šli uzrozumení a zmierení s tým, že vietor bude za hranicou regulérnosti, ale s nádejou, ktorú sľuboval Aladinko zo SHMU, na postupné slebnutie. Môj zámer bol taký, že lietať s Jastrabmi budeme až na konci súťaže, ale na žiadosť „Bratislavských“ sme šli do toho hneď po nástupe a úvodných prejavoch organizátorov.

Poprosil som prítomného Nagy Gyula, ktorý sa po letisku pohyboval v plnej fotografickej zbroji, aby nás zachytil do pamäťového média vo svojom aparáte, pri nástupe pred tým, než sme dali svoje modely k dispozícii veternému živlu.

Ten samozrejme ako zacítil korisť v povetrí hneď ukázal kto je pánom ovzdušia. Nápor vetra nevydržal jeden z veľkých vetroňov a prišiel o krídlo pri štarte. Z nás jedenátich Jastrabov sa pri lietaní nestala nikomu žiadna ujma. Vlastne mne, tak trochu. Pri pristávaní po treťom štarte ma premohla prízemná turbulencia a Jastrabík urobil elegantné mlynské kolo, alebo hviezdu ak chcete.

Fantázii pri farebnej úprave Jastraba sa medze nekladú.

Odniesla si to smerovka a nosníky na konci trupu, ktoré sa oddelili od prepážok a samozrejme poťah. S takýmto „gumovým“ modelom sa posledné kolo odlietať nedalo. Kto naletel maximum, alebo maximu blížiaci sa čas, zaplatil za to špacírkou po letisku k betónovému plotu, ktorý oddeľuje letisko od firiem v areáli. Alebo aj kontrolou vzrastu obilia pri ploche.

Trojica zo Sík ☺

Vietor v súlade s predpoveďou naozaj slabol, ale to už boli Jastraby zaparkovaní vo svojich hniezdach. Počty účastníkov z prvého kola v Nitre a z tretieho v Dunajskej Strede ma nútia k zamýšľaniu sa ako ďalej s Jastrabím Pohárom. A prosím skúste sa zamyslieť aj vy, všetci účastníníci Jastrabenia. Nestálo by za to, pri takýchto počtoch účastníkov, lietať Jastrabí Pohár oddelene? To len ako námet ja nejakú predstavu mám, ale hodím ju do pľacu až na záver sezóny, podľa toho, aký bude záujem na ďalších stretnutiach.

Cítite ten vietor z obrázku ?

Močenok 15.7.2017.

Píše Paľo Rábek

Jastrabia desiatka nastúpená v Močenku.

Od dunajskostredskej súťaže sa nepodarilo dať dokopy Jastrabov v takom počte, ako sme zišli na ploche, ktorá je pre Jastraba vlastne domovská, na lokalite Síky v Močenku. Opäť by sme si mohli zanôtiť Satinského žartovnú pieseň „Bolo nás jedenásť, už je nás len desať.“. Predpoveď počasia na sobotu 15.7.bola veterná, preto po otvorení Močenských Pastorálov sa družina Jastrabov pobrala k pripraveným malým gumicukom bez okolkov. Obloha dramaticky pokrytá načechranými oblakmi, vetrík zatiaľ prijateľný.

Protiveterná poloha u modrých trupov.

Opäť sa lietali maximá, boli aj nepodarené štarty s predčasným vypnutím zo šnúry, aj štarty s vystihnutím klesáku. Smolu mal Jaro Matejček, keď pekný vydarený štart do stúpavého prúdu zostal nemeraný. Ešte väčšiu mrzutosť zažil Ľudo, keď naplno zaujatý riadením zrazu zistil, že je v tesnej blízkosti mojej hlavy, ktorá bola ešte zaujatejšia snahou o maximálne vyžmýkanie malého komína. Našťastie pre mňa sa rozhodol obetovať Jastraba a urobil manéver taký vlastný skutočnému Jastrabovi. Strmhlav k zemi. Jastrabík si pri tomto manévri ale nalomil krk.

Okamih zlomu....Ľudovho Jastraba.

Našťastie nový je už v pokročilom štádiu rastu a na Očovej sa nám predstaví. Pravidelný návštevník našich súťažných stretnutí v Močenku je Roman Strhlík z neďalekej obce Jarok.

Roman z neďalekej obce Jarok. V okolí Nitry to je "Íreg"

Pomaly sa prediera problémami s doladením svojho modelu. Tentokrát sa mu nedarilo vytiahnuť Jastraba tak ako sa patrí na celú dĺžku gumicuku. Príčinu sme odhalili viacerí rovnakú: Dva štartovacie háčiky sú príliš otvorené. Škoda že nemôže prísť častejšie medzi chasu, čo sa stretávame na Síkach. Určite by sme mu model Jastraba vycvičili do tej správnej poslušnosti. Počas lietania nás poctil návštevou starosta Močenka a tiež štáb obecnej televízie, vlastne tak ako po každý rok, čo sa na Síkach konajú súťaže modelárov historikov. Teda o propagáciu v rámci regiónu máme postarané. Tiež sme privítali nového člena rodiny Jastrabov, Peťa Trstenoviča. Peťo je ostrieľaný modelár, ale s vetroňmi lieta po prvýkrát, čo ale vôbec nie navonok poznať.

Starosta obce Močenok PaedDR. Roman Urbánik. Jeho vzťah k modelárom je pozitívny a preto nás každý rok poctí návštevou pri otváraní súťaže.

Nový súťažiaci v poli : Peťo Trstenovič.

Očová 5.8.2017.

Paľo Rábek

Stará známa a predsa neokukaná kulisa.

Očovská lúka nám po roku opäť otvorila svoju náruč. Očovské nebo znovu prekryl blankytný obrúsok s načechranými ovečkami. Jastraby zaplnili oblohu už tak trochu tradične, hneď po otvorení Majstrovstiev Slovenska. Na počet ľudí zavítavších do Očovej mal keď nie padnúť rekord v účasti, tak aspoň sa mu priblížiť. Účasť „iba“ 12 Jastrabov (celkom ako apoštolov) na Majstrovstvách Slovenska určite neznamená slabnúcu popularitu. Pripísal by som to modelárom, ktorých hlavným zameraním nie sú historické modely, ale sa rozhodli byť v štartovom poli tejto našej jedinečnej súťaže. A tí majú pochopiteľne veľa ďalších aktivít. Ale sme radi že sa rozhodli prísť medzi nás.

Peťo Priečinský, v pozadí Vilko Valent

Počasie bolo ideálne. Akurátny vetrík, aby Jastraby opúšťali padáčik dostatočne vysoko, slniečko za chrbtom, teplota okolo tridsiatky. Jeden by očakával vlnu maxím. Pravdou je, že sa podarili iba dve. A obe si zaslúžil nestor Slovenského modelárstva, čochvíľa osemdesiatnik Vilko Valent. Naletieť maximum s Jastrabom si zaslúži každý. O tom netreba filozofovať. Ale mňa akosi tak zvláštne hreje pri srdci, keď vidím Vilkove úspechy. On je totižto postava, ktorá by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Keď pred desiatimi rokmi vyšiel jeho medailón k sedemdesiatke v spravodaji SAM 119, dalo sa tam dočítať o jeho čistej dušičke. Po desiatich rokoch mu z múdrosti, láskavosti a obetavosti neubudlo ani jedno makové zrniečko. A musím konštatovať a úprimne potešený, že ani z jeho kondície.

Očovská chvíľa poézie

Za zmienku stojí ešte deštrukcia Jastraba pri štarte, majiteľom ktorého je Miro Salák a pohladenie strechy auta od Adamka Kozu. Na najbližšej súťaži musíme štartovisko posunúť ďalej od zaparkovaných áut. Mirko, rýchlo analyzuj príčinu, prečo krídlo nevydržalo, šikovne ho oprav a ideme ďalej.

Lietanie s Jastrabom je pohodové.

Tím okolo Maroša Kozu

Bardejov 12.8.2017.

Opäť raz je tu situácia, keď nemám k dispozícii žiadne materiály, ktorými by som vedel priblížiť priebeh síce skromnej snahy o jastrabie kolo, ale každá snaha sa cení. Máme k dobru aspoň tabuľku s výsledkami.

Dubová 9.9.2017.

Charakteristický pohľad na južné svahy Malých Karpát.

Štvrtý ročník nášho jastrabenia sa priblížil ku svojmu koncu. Za ten čas sme zažívali čochvíľa všakované prekvapenia v podobe prudkého nárastu počtu Jastrabov, ale tiež vratkých nálad trebárs počasia, kedy aj vtáci používajú radšej paprčky na prepravu, lebo taký silný vietor dul, alebo jastrabia minisúťaž v Bratislave.

Tu veža. Pristátie povolené.

Posledným takýmto milým prekvapením bol záujem o kolo Jastrabieho Pohára na Malokarpatskom Pohári v Dubovej. Za štyri roky sa tam nepodarilo odlietať ani jedno kolo a zrazu 7 ľudí nastupuje ku katapultu. Až sa hanbím za svoju nedôveru v nadšenie svojich jastrabích súkmeňovovcov. Ja som totiž v presvedčení, že na Dubovej aj tak nikto nechce lietať JP, toho svojho nechal odpočívať doma. V tomto presvedčení ma umocňovala aj predpoveď silného vetra, ktorá sa do bodky vyplnila. Teda páni rosničkári, negatívne predpovede vám idú. A tak ako tradične, po otvorení súťaže hajde Jastraby hore.

Andrej Molčányi posádzal model pri štarte mäkúčko do toho príboja.

Aspoň mal kto merať čas, zapisovať a súčasne fotiť. A tiež si lebediť bez adrenalínu na pozorovaní boja Jastrabíkov so živlom, ktorý v tomto ročníku nie po prvýkrát si robil z nás žarty. Modely zanášalo ďaleko za chrbát, ale maximum sa nikomu nedarilo. Až do chvíle, dokiaľ na scénu nenastúpil zablúdivší Peťo Kotry. Zo skrinky (nie tej Pandorinej) sa vyrojilo päť maxím. Šťastní maximalisti si ale museli svoje bodíky odšľapať pri prinášaní svojich miláčikov, ktorých bujarý vietor odfúkol ďaleko dozadu. Búrlivé počasie si vybralo svoju daň v podobe zlomeného krídla pri štarte Peťa Trstenoviča.

Posol prinášajúci maximá, na štarte. Peťo Kotry. Ešte že prišiel...☺

Ľudo čaká, kedy sa aspoň trošku ten nervózny vietor ukľudní. V pozadí Peťo Priečinský odchádza pre model.

Dravec nad Dubovou.

Veľmi pekné video z Dubovej od Peťa Baláža nájdete TU.

Močenok 30.9.2017.

A zase dolu na juhu, v Močenku. V spodnom rade prvý z ľava nováčik Miško Madarás.

Zase sme o krok bližšie k finále. Tento krok je opäť raz jeden z tých väčších. Na našu magickú lúku v Močenku sa dostavilo trinásť Jastrabov. Odlietalo ale iba dvanásť. Celkom ako v Bottovej balade. Dovolím si malý úryvok, ostatne, aj tak ho všetci určite poznáte zo školy:„Horí ohník, horí na Kráľovej holi. Ktože ho nakládol? — dvanásti sokoli. Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli! "

Tento obrázok sa mi páčil hneď z dvoch dôvodov. Vystihuje záujem a dokumentuje hĺbku prežívania štartov kamarátov s identickými modelmi.

Ale našich Jastrabov ľudské oči videli, veď dozaista je to najlietanejší historický model na Slovensku. Počasie bolo akurátne –súťažné s miernym vetríkom, aj oblaky, aj slnko a vďaka tomu, že Milan s Peťom Priečinským sa v tento deň pustili zberať tohtoročnú bohatú úrodu hrozna a my sme im vyšli v ústrety tým, že začiatok lietania sme dali až na 11.30, bola aj bohatá úroda termiky.

Tradičný pomocník, fanúšik, čsomerač, ktorého do Močenku vždy privezie Peťo Priečinský. Saki. Tentokrát meria čas mne.

Dvom tretinám štartujúcich sa podarilo naletieť aspoň jedno maximum. Niektorým aj tri... Vlastne keď si premietnem v mysli jesennú súťaž tu v Močenku spred roka, vidím, že okrem Pečiarok Ovčích v Močenku nikdy nie je núdza o maximá. Smoliarom kola boli tentokrát otec so synom Kozoví, ktorý poškodili svoj model.

Adamko, netráp sa. Nebola to tvoja chyba.

Nálada a hecovanie pri lietaní boli také skvelé, že vďaka Milanovi sa po odlietaní štyroch kôl utvorili spontánne tri družstvá: Močenok, Nitra a Bratislava. A títo si navzájom strihli malú neoficiálnu vyraďovačku. Priznám sa výsledok neviem. Milanove nadšenie urobilo radosť jastrabákom. Horšie to asi bolo s Milanovou manželkou, keď sa tento nevrátil načas k vinárskym povinnostiam.

Štart v malej vyraďovačke, zosnovanej Milanom.

Miša na každom kroku sprevádzala Bára. Ako malý psík.

Nitra - Veľké Janíkovce 7.10.2017

Hrdí Jastrabi v najcharakterickejšej panoráme Nitry a pod silnou oblohou, pred záverečným súťažným lietaním.

Nezvratný tok času odniesol aj štvrtý ročník navždy do minulosti. Aby ale nebol odnesený aj z našich spomienok a nezapadol prirýchlo pod nános zabudnutia, k tomu nech slúži opis týchto zatiaľ úspešných ročníkov. Pridávam teraz záznam z posledného- nitrianskeho kola, ktoré štvrtý ročník odprevadilo. Mesto pod Zoborom štvrtý ročník tiež otváralo. Mojim skromným súkromným želaním je, aby tomu bolo aj naďalej pri zápolení či už s modelom Jastrab, alebo nejakým iným modelom. Nitrianske nebo bolo v roku 2017 historickými modelmi priam presýtené. Pripomínam tým hlavne 15. európsky šampionát, ale veľký podiel na tom majú aj tri ďalšie dobre obsadené a vzorovo zorganizované súťaže. Eurošampionát pripomínam aj preto, lebo v kategórii OTVR (vetrone) štartovali aj 4 modely Jastrab. A pretože pochádzali z nášho kŕdľa, ktorý brázdil oblohu po celom Slovensku, neboli nijako oproti pôvodnému plánu upravené. Originálna veľkosť, žiadna fólia, žiaden uhlík ☺. Aký maličký tieň vrhali na zem v porovnaní trebárs s Balestrucciom . A predsa si neviedli vôbec zle. Dávid v nejednom prípade porazil Goliáša. Odvážim sa to povedať, lebo sa lietalo na hodinové kolá a prídel termiky sa ušiel každému rovnako.

Miško práve vzdal boj a odnáša svoj poklad do bezpečia svojho auta. Ale na ploche sa usilovne bojuje ďalej.

Dovolím si teraz prepnúť na záverečné Nitrianske kolo a tiež sa pokúsim zmeniť náladu myšlienok na veselšiu nôtu. Prosím čitateľa, aby mi nezazlieval pocit veselosti, ktoré vo mne vyvolali dejstvá 7. dňa v októbri 2017. Nie je v tom ani zamak škodoradosti, veď veľmi dobre viem, koľko mravčej roboty dá postaviť dobre vyzerajúci funkčný model. Ale celý deň sa akosi niesol v duchu dobrej a srdečnej nálady a aj tí, ktorých sa mali bolestne dotknúť škody napáchané vetrom, sa vo väčšine prípadov týmto udalostiam smiali.

Mládež si odovzdáva skúsenosti. Lacov žiak Porubský a "starý" Jastrabiar Adamko Koza.

Posledné predstavenie sezóny bolo teda v mojich očiach milá veselohra. Borci ošľahaní celoročnými vetrami roka si dohodli začiatok lietania s úderom 12.30 hodiny. Šiesty zmysel mi vnukol už v predposlednom kole v Močenku myšlienku spáchať spoločnú fotografiu pred lietaním. Šiesty zmysel mi Ti ďakujeme. Nastúpení pred objektívmi zisťujeme že ešte nám chýba jastrabí bažant Miško Madarás. Ten si so stoickým pokojom, tempom Kerety veľkej vykračuje priamo k nám s Jastrabom v ľavačke a s Bárou v pätách. Skandovanie slova Mišo prenikne do Miškovho načúvatka a to vyšle požiadavku do mozgu na zhustenie frekvencie krokov. Podarilo sa. Ľavá a pravá noha sa striedajú vo vedení o 0,00001 % rýchlejšie, čo celkom jasne vidieť v tomto videu v 12.min a 30.sek. Hneď na tomto mieste poznamenám, že Miško vykoná presne jeden štart a so slovami“ To stačí“ odkladá svojho okrídleného miláčika nepoškodeného pekne do batožinového priestoru svojej Fábie. Očividne aj jeho šiesty zmysel nie je ešte opotrebovaný. Lebo: Peťo Trstenovič sotvaže vyliečil boľavé krídielko svojho výtvoru, ktoré si tento bol poranil v Dubovej. Možno bol pri tom nešetrný, lebo jeho Jastrabovi sa zrazu viacej zapáčila sloboda a keď si Peťo v kŕdli Lambadu tancujúcich modelov uvedomil, že ten jeho sa točí v rytme valčíka, teda odlišne ako vlniace sa ostatné, skríkol osudové slová „nezapol som prijímač“. A táto veta letí spolu s vysmievajúcim sa modelom ďaleko dolu vetrom. Slovami v pravom trogárskom nárečí „to jak sa ti móže podariť“ vyprevádza Milan Peťa, ktorý sa v pokluse podujme realizovať záchrannú misiu. Keď ustanú zaznievať tie najrozmanitejšie varianty ochkania nad leteckým umením voľného Jastraba, lebo tento pomaly, ale isto mizne vo výške a v diaľke, lieta sa intenzívne ďalej. „Nezapal som prijímač“. Vari ozvena vrátila Peťov výkrik? Kdeže! To sa Milan bezodkladne presvedčil, ako sa dá zabudnúť posunúť páčku vypínača do polohy ON.

Laco vyronil slzu za neposlušným Jastrabom, zatiaľ čo Milanova tvár prezrádza že práve uvažuje nad výškou trestu... :-)

Stopercentné predštartovné kontroly nie sú cudzie ani mne. V Dubovej som kontroloval smer výchyliek po zmene modelu na vysielačke. Som ochotný odprisahať na niečo, čo by mohlo byť postulátom- napríklad na etiku a pravdovravnosť slovenských novinárov, že smer výchyliek bol v poriadku. Až zápich nosom do zeme a pokývanie ešte funkčnou smerovkou ma presvedčil o opaku. Malý omyl vyjadrený siedmimi večermi strávenými opravou.

Desatina sekundy od posledného fyzického kontaktu medzi Peťom a jeho čerstvo vyliečeným Jastrabom.

Milanov Jastrab sa spikol s Peťovým a oba dokazujúc že sú lepšími letcami ako ich majitelia, aj on sa stále viac zmenšuje a v kurze na Čechynce nadobro mizne. Milan, ktorý je najhorúcejší kandidát na to, že mu bude Jastrabí pohár počas ďalšieho roka lapať prach v byte, má tiež stále funkčný šiesty zmysel. Obratom ruky vyťahuje bojovo pomaľovaného rezervného Jastraba a kolo úspešne dolieta. Za zmienku stojí ešte náraz zobákom do oplotenia Jarovým Matejčekovým Jastrabom a ďaleké v poradí druhé maximum mladulinkého odchovanca Laca Učnaya XXXX Porubského. Dva štarty dve maximá....Tomu sa povie stopercentná efektivita.

Lacko aktívne pomáhal clapcovi stavať model. Ani pri súťažnom lietaní ho nenechá bez pomoci. Vyplatilo sa investovať čas a námahu. Chlapča naletelo dvakrát za sebou maximum. Verím že na budúci rok sa uvidíme častejšie.

Znovu prejdem do seriózneho módu, lebo sa chcem trošku povenovať elementárnej, ale navýsosť dôležitej a zaujímavej štatistike. Nie je nemožné spraviť tak v satirickom tóne, ale nechcem riskovať prípadné negatívne vnímanie celého jastrabieho projektu. Ideme na to v prísne byrokratickom slohu:

Počet odlietaných kôl: 9

Počet účastníkov, ktorí sa zapojili do jastrabenia 2017 aspoň jedným štartom: 26

Najväčší počet účastníkov kola: 18 (Nitra 25.3.)

Najviac naletených maxím v kole: 14 (Nitra 25.3.)

Najčastejšie krstné meno súťažiacich: Peter a Miro

Najviac strát pri absolvovaní kola: (Nitra 7.10.)

Najviac vulgarizmov v kole: Nedá sa vyhodnotiť. Všetci lietajú s úsmevom na perách a v dobrej nálade.

Najstarší účastník: Vilko Valent (80)

Najvyšší účastník: Miro Líška (údaj nezistený)

S reverznutou čapicou, rukami skríženými na hrudi dozerá Julko Kákoš na let svojho zverenca Jara Matejčeka. Palec pripravený sltačiť stop má Kamil Horáček.

Vyslovujem poďakovanie všetkým organizátorom súťaží SAM 119, za prejavené sympatie a umožnenie lietania s Jastrabmi na ich podujatiach. Zvlášť ďakujem tým, ktorí pri vyhodnotení súťaže ocenia aj účastníkov kola Jastrabieho Pohára. Mimoriadne hlasné ďakujem patrí Mirovi Petrilovi, ktorý venoval na záverečný ceremoniál krásny dekoratívny model Jastraba z drôtu, presne v štýle cien, ktoré si z Nitry odnášali víťazi XV. Majstrovstiev Európy. Po krátkej porade bolo rozhodnuté venovať ho rytierovi modelárskeho života Vilkovi Valentovi. Vilko je bezpochyby šľachtic svojou ľudskosťou, ochotou pomôcť iným, miluje československé konštrukcie, svoje modely si vyberá bez ohľadu na šance uspieť v súťažiach, druhý ročník Jastrabieho Pohára odlietal s jednokanálovým modelom, hoci my všetci už sme dávno pohodlne ovládali aj výškovky. A navyše, v tomto roku sa dožíva krásnych okrúhlych narodenín a je momentálne najstarším účastníkom. Čo mu ale vôbec neuberá na fyzičke a na vlastnostiach práve vymenovaných.

Miro Salák sekunduje Mišovi. V pozadí najvyšší muž súťaže Miro Líška sa ponáhľa pre svoj ďaleko zaletený model.

Vilko Valent si preberá zaslúženú dekoráciu znázorňujúcu jeho obľúbený model.

Miro Kocmunda. Záverečné Nitrianske kolo ho v konečnom hodnotení posunulo pekne dopredu.

Štart býva najnáročnejší. Zatiaľ čo súťažiaci Kocmunda starostlivo kontroluje priestor ktorým v najbližšom momente presviští jeho jastrab, vľavo dolu neznámy bojovník intenzívne čerpá energiu z matičky zeme.

Štartuje môj druh v organizovaní súťaží Ľudo Pec. Záporný uhol náklonu, ktorý pri tom dokáže zaujať, obdivuje Peťo Priečinský.

Priebeh odovzdania putovného pohára je zrejmý z fotografií, snáď len poznamenám že sa vráti tam, kde bol predchádzajúci rok , teda k Milanovi Ďurišovi. Moja predstava o budúcom piatom ročníku, je taká, že to bude posledný ročník zápolenia s Jastrabom. Samozrejme nahradíme ho iným modelom vetroňa, ktorý bude zo Slovenska, postavený 1:1, bez uhlíkov a fólie.... Najhorúcejším kandidátom je HAVRAN, ale to je zatiaľ len návrh, ktorý budeme cez zimu šperkovať. Čo sa týka pravidiel, podľa ktorých budeme lietať piaty ročník ešte s Jastrabom, tiež plánujem diskusiu. Mimo diskusiu a celkom nedemokraticky ale už teraz ruším bonus 100% za naletené maximum. Dôvod je zrejmý. Maximalisti, ktorý mali šťastie ho naletieť sa neadekvátne vzdialili od tých, čo tiež lietajú výborne a do maxima chýba nejaká tá sekunda. Začiatok polemiky okolo pravidiel a monotypového lietania včas oznámim na www.sam119.sk v záložke Jastrabí Pohár. Tiež prosím o chvíľu strpenia, pokým nespracujem celý štvrtý ročník do podoby, kedy sa bude dať stiahnuť a prípadne si ho vytlačiť tak, ako predchádzajúce ročníky.

Prví traja... Milanovi bude príbytok skrášľovať putovný Jastrabí Pohár aj ďalší rok.

Atmosféra priam formulovská.

Takto dopadlo Nitrianske jesenné kolo:

A takto celý 4. ročník:

Pre lepšiu čitateľnosť kliknúť na tabuľku.

Väčšinu fotografií spáchala opäť moja manželka Alenka. Ďakujem (aj za starostlivosť o moju obživu). Túto fotku som si požičal od Ferka Swietyho.

Zababušená dáma s totoaparátom je Mirka Juhásová, ktorá toto kolo obetavo merala čas a zapisovala.

Ďakujem všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k úspešnému priebehu 4. ročníka. Či už organizátorom súťaží, ktorí strpeli popri svojej súťaži aj tú našu jastrabiu, tím ktorí merali čas, zapisovali, fotografovali, naťahovali gumicuk... zatiaľ čo my sme mohli nerušene lietať.

V piatom ročníku dovidenia.

Všetkým prajem príjemné prežitie medziobdobia, pokiaľ sa nestretneme po prvýkrát v roku 2018. To príjemno sa dá zabezpečiť napríklad opravou šrámov na modeloch, alebo aj listovaním v publikácii Jastrabí Pohár.

Jastrabeniu ZDAR!