Nitra-Veľké Janíkovce 24.3. 2018.

Nie každý chce byť zvečnený v kronike. Piati sa ponáhľali pretekať v hlavnej súťaži.

Po rozpačitom nástupe jari poznamenanom poslednými, ale sinými kopancami zimy, pani Jar predsa len vzala na milosť modelárov a v sobotu štyriadvadsiateho marca hladkajúc slnečnými lúčmi zimou frustrovaných jastrabov, spríjemnila štart do nášho piateho ročníka. Pôvodný úmysel odlietať úvodné kolo ako jednu z troch samostatných súťaží, ktorá by bola výlučne jastrabia nevyšiel. Až tak veľkorysá pani Jar zase nebola. Predpoveď sľubovala vietor v nárazoch 12metrov za sekundu. A táto predpoveď sa do bodky vyplnila. Taký vietor malé Jastraby moc nemusia. V tejto súvislosti bude možno treba prehodnotiť pravidlá o povinnej účasti na jednom kole, ktoré by sa lietalo ako samostatná súťaž. Prediskutujeme to „doma“ a včas dám vedieť.

Manželia Petriloví. Janka v roli časomeračky. Miro v premierovom štarte Jastarabieho Pohára.

Tak ako prebehlo prvé lietanie piateho ročníka? Na štart sa postavilo 15 Jastrabov, v úvode súťaže Nitrianskych Vetroňov. Z toho až traja jastrabíci mali premiéru v Jastrabom Pohári vôbec. Počasie z pohľadu modelára bolo pravé súťažné. Pretože do piateho ročníka sme vrátili  systém bodovania, tak ako v prvom ročníku, kedy nezáleží na absolútnych hodnotách dosiahnutých časov a teda  termika stráca na význame, lietať sme začali hneď po slávnostnom nástupe. V chladnom vzduchu vysoké slnko kúzlilo komíny, ktoré ale boli úzke a tak komu sa pošťastilo do nejakého vletieť musel šoférovať ostražito, aby z neho nevybehol.

Igor Smolko, další z debutantov. Prvé problémy s batériou sú tu...

Tento maznáčik patrí pretekárovi s dvomi krstnými menami: Ľubo Ivan

Paradoxne zaznamenali sme aj keď sa lietalo v priaznivom počasí, až tri havárie. Našťastie nie fatálne. Malý Adamko Koza nezvládol pristátie v druhom štarte. Ďalšie dve- no dovolím si trošku rypnúť do globálneho kapitalizmu, lebo začiatočnícka daň sa nevzťahuje na skúsených borcov akými bezpochyby Miro Petrila s Igorom Smolkom sú. Ale obidvaja si zakúpili nové batérie do prijímačov. A obidve zlyhali. Vyrábať čo najviac a čo najviac predávať za každú cenu, aj za cenu nekvality. Toť negatívne znaky kapitalizmu. Verím ,že do najbližšieho kola budú všetci poranení Jastrabíci opäť fit.

Keď neide o život ide o... nič. Jastrabie krídelko sa zahojí.

K parádnemu štartu je treba patričnú figúru.

" Na jeseň mi tu uletel. Mám? Nemám ? Idem.

---

 

Dianie na Košickej Vrane zostalo bez komentárov a aj bez fotografií.

 

---

 

Ani z Kamenického Historika nemáme nič iné k dispozícii okrem výsledkov.

 

---

 

Nemcovský Kabiňáčik 8 ročník 12.5.2018.

Kto nájde na tomto obrázku Kapušiansky hrad?

Dunajskej Stredy, 19.5.2018.

kde sa týždeň po stretnutí v malebnej východoslovenskej prírode konal 4. ročník stretnutia Historických modelárov.

Dunajskostredské letisko nás privítalo veľkou oblačnosťou a čerstvým vetrom, aj keď nie takým silným ako na východe. Ale z predpovedí počasia z viacerých zdrojov, bola nádej, že vietor by mal popoludní slabnúť. Preto sme pristúpili k niečomu, čo sme urobili za existenciu JP po prvýkrát. Nelietali sme hneď na úvod hlavnej súťaže, ale začali sme až hodinu pred plánovaným ukončením, čo bolo o 16. hodine. Plány sobotného popoludnia toto rozhodnutie narušilo malému .... Porubskému a tak mu na žiadosť jeho matky bola udelená výnimka. Svoje štyri štarty si odlietal sólo oveľa skôr ako ostatní. Samozrejme pod dohľadom jeho skúseného učiteľa Lacka Učnaya. My sme čakali na úder 16. –tej a urobili sme dobre. Vietor skutočne slabol, každý si vďaka ústretovosti usporiadateľov odlietal v pohode kategórie v hlavnej súťaži. A tak dunajskostredské jastrabenie bolo vyslovene pohodové, s humornými poznámkami  sme si to naozaj užili.  Novici regrutujúci sa z ostrieľaných celoživotných modelárov ukázali, že naozaj vedia. Jeden z nich .... predvádzal štarty doslova od pása, ďalší zase záklonom dozadu sa snažil oklamať gravitáciu zeme a ... ono to fungovalo. Čo vy na to pán Isaac Newton? ☺.

Miro Kocmunda

 

Milan Ďuriš

Paľo Rábek

Ľudo Pec

Peťo Kotry

Peťo Priečinský

Peťo Baláž

Kamil Horáček a Ľubo Ivan

Našou spriaznenou dušou je obetavá Mirka Juhásová. Vždy keď je prítomná, bez váhania sa ujme zapisovania a merania časov. Mirka ďakujem, že máš trpezlivosť s nami chlapmi, ktorí ešte nedospeli a zrejme sa tak nestane ani v dohľadnej dobe. ☺

Alexander ...

Andrej Molčányi

 

---

 

Bošáca, 26.5.2018.

Spoločná fotografia s perfektnou kulisou. Úplne vľavo ogar z Valašska Rosťa Staněk.

Počas štyroch rokov, ktorými sa naše stretnutia ťahajú, vyskytli sa také, ktoré boli niečím zvláštne, výnimočné a ktoré na dlho utkvejú človeku v pamäti. Či už zvlášť silnou atmosférou spolupatričnosti, ako vlani na jeseň v Močenku, humorom preplnenou ako ostatne v Dunajskej strede, alebo preplnenou zvláštnymi zážitkami ako vlani na jeseň v Nitre. Stretnutie v Bošáci bolo príjemné a zaujímavé tým, že sa lietalo v bezprostrednej blízkosti rozhľadne Hájnica, ktorá je hojne navštevovaná turistami. O výhľade, ktorý sa odtiaľ ponúkal našim zrakom, nemôžeme hovoriť inak, ako o uhrančivom dôkaze krásy našej malej vlasti. Pozriete smerom na sever a vidíte Matúšov hrad v Trenčíne. Otočenie hlavy o 90 stupňov vpravo, teda na východ, znamená zamyslenie nad úsilím a umom staviteľov hradu Beckov. Na severe sa ponúkajú kopce a dedinky v okolí Bošáce a Javoriny.  A tesne pod kopcom ponúka maličká dedinka s čistým názvom Haluzice magické miesto s pekne udržiavanými pozostatkami opevneného kostola a tiesňavy. Modelár, ktorý mal možnosť zalietať si tu so svojim obľúbeným modelom, určite utrpel zárez do miesta, kde sa mu ukladajú príjemné spomienky.  Ešte jednu malú výnimočnosť sme si dovolili na tomto výnimočnom mieste. Mali sme hosťa, s menom Rosťa. Rosťa Staněk, ogar z Valašska si s nami odlietal kolo s modelom prakticky rovnakých rozmerov. S Čížkovou Slukou. Veľmi príjemné oživenie. Niečo podobné sa udialo aj v samotnom úvode Jastrabieho pohára, kedy s nami v Očovej lietal, vtedy ešte ako dieťa Marek Mach s modelom Vosa tiež od Radka Čížka. Teraz má Marek o dve hlavy telesnej výšky viacej.

Samotné lietanie bolo pohodové, terén vyschýnal po daždivých dňoch a výkony boli stabilné u väčšiny okolo 80 sekúnd. Termika sobotnú absenciu všetkým vrchovate vynahradila nedeľnou prívalovou vlnou, kedy nebolo možné dolietať súťaž systémom „CROSS“. Modely nechceli ísť skrátka dolu. A medzi nimi si vôbec neviedol zle aj jeden Jastrab v podaní Vilka Valenta.

Komu by nebolo do smiechu v takej nádhere.

Jastraby nad Bošácou...

Víťaz tohoto kola Ľubo Ivan.

Náš hosť Rosťa Staněk so Slukou. Ktovie či sa páni Kopáčik a Čížek poznali aj osobne.

Paľo Rábek pripravený odštartovať model mladému Krištofovi Porubskému.

Junák Krištof Porubský na jeho vek lieta veľmi dobre.

 

---

 

Nitra 2.6.2018.

Kalvária, hrad a kostol. Ku kompletným znakom Nitry chýba iba Zobor.

Nitra nás v tomto roku privítala už druhýkrát. Lietanie bolo v dosť hektickom duchu, nakoľko väčšina sa ponáhľala do súťaže v ostatných kategóriách. Niektorí už ani nemajú trpezlivosť vyčkať spoločnú fotografiu do kroniky. Dobrý úmysel lietať z celej sezóny dve povinné kolá z troch vybraných miest, prekazilo hneď v úvode počasie, ktoré nedovolilo stretnúť sa deň po súťaži. Bolo to práve tu v Nitre. Myslím že je to predzvesť a znamenie uvažovať nad radikálnymi zmenami v organizácii súťaže. Priebeh kola bol štandardný, neudialo sa nič mimoriadne čo by sa vynímalo zo zážitkov počas lietania v Jastrabom Pohári.

Obrázku dominuje postava Jura Gnidiaka. Chrbátom k nemu je Miro Líška a vidno tiež Mirku, ktorá opäť zapisuje výsledky.

A jastrabíme...

Nech nikomu ani len nenapadne podobenstvo s jesennou poľovačkou. To by sa náš model musel volať Bažant.

V poredí Šani Horváth a Peťo Baláž. Obidvaja zdatní letci. Síce služobne najmladší, ale dobrí.

Sústredený Ľudo Pec.

---

Močenok 14.7.2018

Pod oblohou gýčovou dvanásti Jastraby na lúke v Močenku stoja.

Neviem či si niekto z 12 Jastrabov v sobotu 14. júla uvedomil, že lúka na Síkach v Močenku je rodiskom Jastrabieho Pohára a že súťažné stretnutie  Močenské Pastorále je rovnako staré ako Jastrabí Pohár. Vlastne to nie je podstatné. Hlavne že počasie bolo prívetivé so slnečnou oblohou. Aj keď mix chladnejšieho vzduchu od severu a vysoko postaveného ostrého slnka bol v podobe extra silných turbulencií a úzkych rýchlo sa pohybujúcich stúpavých komínov. Štartovalo sa z troch bodov a tak toto kolo z južného Slovenska malo opäť raz rýchly priebeh.

Spoveď práve absolvuje Ľudo.

Už tradične na túto akciu od druhého ročníka prichádza na plochu zvedavá miestna televízia a samozrejme prídu hneď v úvode a tak sa na záberoch v reportáži prirodzene objavujú v hojnom počte naše Jastrabíky. A reportér napĺňa už tradične scenár reportáže spoveďou organizátorov, potom úspešných modelárov a keď ho napadne,  tak niekoho, kto nejakým spôsobom „vytŕča z radu“. Svoje sme si odrečnili ja s Ľudom a potom si Kamil, (vďaka za pevné nervy) so stoickým kľudom zopakoval vlaňajšiu spoveď na tému minuloročného úspechu na XV majstrovstvách Európy.   Reportér v nás nepotlačil súťažnú atmosféru, preto ihneď po rečnení hor sa lietať s chuťou Jastrabí Pohár, lebo nás čakajú ešte štyri kolá, a Jastrabí Pohár sa naplní a nadobro skončí.

Omladina je vždy vítaná. Krištof Porubský je teraz pravidelným účastníkom jastrabenia.

Tak to má byť. Chlapci pod dohľadom ženy.

Kamil, Šani a v záklone je Peťo.

Šaniho štýl je nezamineľný....

Ale aj Marian sa nedá zahanbiť v štýle. Všimneme si ten skoro 90 stupňový uhol.

Áno, musím Vás pomaly pripraviť  na chvíľu, kedy  táto monotypová súťaž napíše poslednú stránku svojej histórie. Akosi podvedome cítim, že toto je tá chvíľa, kedy treba v najlepšom prestať, aby sme sa ušetrili smutných faktov upadajúceho záujmu. Tiež mám pocit ako by začínala byť naša vložená súťaž trošičku, ale predsa na príťaž. Ono predsa len to ukrojí z času na ostatné kategórie, ak treba ráno rýchlo pred zosilnením vetra rýchlo lietať a na ostatné súťažné kategórie nezostane čas. A už sme zažili aj výčitku v súvislosti s jedným historickým nezmyslom. Toto bola tá smutnejšia časť. Hlavy hore. Kto by bol z toho nebodaj smutný, pre toho je tu potešujúca správa, že s Ľudom pripravujeme novú seriálovú súťaž. Veríme že bude rovnako príťažlivá ako Jastrabí Pohár a menej obmedzujúca. Viac zatiaľ neprezradím, musíme ešte doladiť detaily a dohodnúť nejaké veci. Koncom septembra oznámime všetko potrebné. Jednu dôležitú informáciu predsa len pustím na svetlo. Majitelia modelov Jastrab, určite ich nevyhadzujte, neodkladajte, nedarujte, nerozbíjajte. Ešte sa Vám zídu. Ale odporúčam už moc nestavať nové aj keď  to nebude vadiť....

 

---

Očová 4.8.2018.

Kŕdeľ, ktorý by sa dal nazvať v armádnom merítku letkou.

Úplne prvé súťažné lety s Jastrabmi sa stali realitou na Očovej. V prvom ročníku totiž vládlo nevyspytateľné počasie a klub SAM 119 zasiahla vlna rušenia plánovaných súťaží. V sobotu 4. augusta roku 2018 sa takto organizovane zleteli Jastraby naposledy. Ako keby to cítili a prileteli v takom množstve, ako sa na majstrovstvá Slovenska sluší a patrí. 21 Jastrabov-rekord?.

Rasťo tentokrát iba pomáhal.

Lietalo sa na ploche, ktorá nebola pre všetkých zúčastnených známa. Modelárske letisko MK Očová, je vzdušnou čiarou vzdialené od zaužívanej plochy asi 3 kilometre. Panoráme nemožno nič vytknúť. Aj plocha na lietanie je viac ako veľkorysá, aj keď trochu užšia, ako by bolo potrebné pre natiahnutie katapultov v smere východ- západ. K dispozícii je ešte velikánska plocha práve skosenej ďateliny s trochu ostrejšími kostrnkami. Nevadí, pretože štart z nej je bezproblémový a pristávať sa dá aj do trávy na plochu letiska. Komu sa to nepodarí a zosadne na ďatelinu, riskuje jazvy na poťahu, ale nie je to nič tragické. Natiahneme 5 gumicukov, Mirku usadíme do stoličky, zatienime parazólom a už si milé Jastrabíky hľadajú termiku. Najviac jej je nad poľom s kukuricou, ktoré priamo susedí  s letiskom. A je jej naozaj veľa, o čom sa každý môže presvedčiť pohľadom do výsledkovej listiny.

Kamil dáva do štartu dáva všetko. Ako vždy.

Smoliar Miro. Úsmev na tvári je zárukou vyliečenia zraneného Jastraba.

Smolu mal Miro Salák. Jeho Jastrab sa v nekontrolovanej špirále zaryl- lepšie povedané snažil zaryť do zeme. Tvrdý ďatelinový podklad sa ukázal odolnejší ako Jastrabí nos, ktorý sa rozložil na množstvo triesok. A ako sa stáva v poslednej dobe čoraz častejšie, Jastrabov si ich majitelia prihlásili aj do kategórie OTVR a tak sme mali možnosť vidieť krúžiť krídlo na krídle skutočného živého jastraba a zástupcu nášho kŕdľa- model Šaniho Horvátha. To sú také drobné, ale silné momenty ktoré sa mi vyjavujú aj po dlhom čase a mám ich rád. Radšej, aj ako tú chvíľu, keď sa stojí na bedni. Verím, že každý si našiel tie svoje horúce momenty pri lietaní s Jastrabmi. Každopádne odlietať toto kolo v Očovej sa oplatilo. V duchu pravidiel, vysoký počet účastníkov rovná sa vysoký počet bodov za umiestnenie. Za toto kolo si pripísal zaslúžene  až  210 bodov  Ľubo Ivan. Blahoželám.

Igor pomáha Mirovi Petrilovi....

Jany Peřina. Moc často ho na Jastraboch nevidno. O to máme väčšiu radosť z jeho prítomnosti v Očovej.

Známe Badínske Krídla v kompletnej zostave...alebo skoro kompletnej ?

Jedinečný štýl Šaniho štartov.

Dvaja organizátori....a

Zapisovateľka ....a

Fotografka.

 

 

---

Zborov 17.8.2018.

Zabudli sme na spoločné foto. Aspoň dám zoradenie Jastrabov. Na dohľad je Stebnícky vojenský cintorín.

Pod Zborovským hradom, hneď za dedinou rovnakého mena, kúsok od pietneho miesta, vojenského cintorína z prvej svetovej Stebník, sme na bývalom práškarskom letisku odlietali jedno z posledných kôl Jastrabieho Pohára a napísali ďalšiu stránku tejto kroniky. Nová súťaž, ktorá nahradila roky známe Šarišské Krídlo, pod taktovkou nového dirigenta. Všetko je v pohybe, všetko sa mení.

Miro Petrila za asistencie Mira Saláka. Miro Petrila organizoval hlavnú súťaž "Historici nad Zborovom" a hoci popri všetkých povinnostiach organizátora lietal aj iné kategórie, stihol aj Jastraba.

Našťastie okolitá príroda je prísne konzervatívna a stále rovnako ako pred rokmi, pripravená svojou krásou pohladiť naše duše. K obnovenej súťaži pribudlo niečo nové. K novej súťaži pribudlo niečo, čo som ja videl po prvýkrát. Marian Jurkovič zorganizoval, pripravil modely a aj ceny, malú súťaž pre ženy a deti, ktoré obetavo sprevádzajú svoje mužské polovičky na modelárske súťaže. Zasúťažili si vystreľovaním malých balzových modelov. Záujem bol veľký a aj zábava okolo toho sa vydarila. Náročné to mali naše dve pomocníčky. Zapisovateľka a fotografka.

Hlavný stan. V popredí pomocník, časomerač, štartér Vilo Havrilla.

Aby sme my mohli nerušene odlietať naše kolo JP, museli sa obetovať a vystreľovačky absolvovali až na záver samy. A ako sa nám lietalo? V týchto horúcich dňoch prichádza termika oveľa skôr, ako s notoricky známou jedenástou hodinou. Ovzdušie bolo pokojné, termika sa ľahko prezrádzala v takej pokojnej hladine. Merať čas sa nám dobrovoľne prihlásil Vilo Havrilla a aj vďaka nemu sme kolo za hodinu ukončili. Za zmienku stojí množstvo dravých a krkavcovitých vtákov krúžiacich v termike. Aj naše dravce si z nej niečo ušklbli, stačí nahliadnuť do výsledkovej tabuľky.

Juro Gnidiak. V pozadí dámsko- detská súťaž s vystrelovačkami pod taktovkou Mariána Jurkoviča.

Na let sa pripravuje Jany Peřina...

Ty nás budeš fotiť ! ☺

---

DUBOVÁ 8.9.2018.

Zatiaľ nemám žiadne fotografie, ani text od priameho ho účastníka tohoto kola. Ja som sa z rodinných dôvodov nemohol zúčastniť. Ale pokúsim sa niekoho nahovoriť, aby dal na papier pár riadkov a prípadne poskytol nejaké foto...

 

---

 

Pred posledným kolom si môžete pozrieť na svoju polohu v tabuľke a podľa toho možno upraviť svoju bojovnú vôľu. Klik na tabuľku.

---

 

 

NITRA 6.10.2018.

Jastrabia derniéra. Desiatka aktérov. Turbolet s parašutistami roluje na štart.

Nitrianske letisko v sobotu 6. októbra 2018- ho roku ponúklo časť svojej náruče modelárom. Píšem zámerne iba o časti, lebo letisku dominovali dospelé lietadlá v čele s Turboletom a parašutistami, ktorí sa na ňom vyvážali k oblakom, aby sa voľným pádom napumpovali adrenalínom. Nám k potrebnej dávke tohto elixíru úplne stačil čerstvý vietor, tak typický pre Nitru. Spolu so sústredením sa, na udržanie modelov vo vymedzenom priestore, aby sme neohrozili čulý ruch prevádzky letiska. Kolo, ktoré urobilo definitívnu bodku za Jastrabím Pohárom prilákalo 11. skalných jastrabovo naladených modelárov. Jeden sa tesne pred začiatkom kvôli technickej poruche odhlásil.  Desiatka statočných začala boj s neľútostným prídelom od Striboga (staroslovanský boh vetra). Ten kto narazil na termickú bublinu, spravidla pristával na konci letiska. Hrana trávnatej plochy bola hranicou medzi naletenými sekundami a sankčným postihom znamenajúcou nulu. Medzi hriešnikmi som sa ocitol aj ja, kedy radosť zo stúpajúceho modelu vystriedal pocit obavy zo straty modelu, keď nepomohol ani trim potlačenia výškovky na maximum, samozrejme s plne potlačenou výškovkou. Treba sa rozhodnúť rýchlo- smerovka naplno a špirála k zemi, kým je model ešte ako tak vidieť, aby sa dala táto špirála smrti nad zemou ako tak zmierniť. Aj tak som si spravil peknú zdravotnú prechádzku našťastie suchou oráčinou. Derniéru JP sme si teda užili v plnom fyzickom nasadení, ale vedomie že to je posledná jastrabia súťaž, nám dávalo silu vychutnať si ju naplno. Zrejme aj preto vlastne lietali všetci zúčastnení. Boli si vedomí toho, že akokoľvek dnes dobre zalietajú, na celkovom poradí za tento posledný rok sa už nezmení. To len dokazuje že drvivá väčšina jastrabákov nelietala kvôli vavrínom, ale že dôležitejší než medaile je pocit zo spolupatričnosti k rovnako naladeným ľuďom.

Pokyny pred posledným kolom.

 

Päť rokov radosti z lietania s našimi Jastrabmi máme za sebou. Päť rokov sa objavovali nové tváre. Za ten čas samozrejme aj niekoľko ľudí lietanie s Jastrabmi ukončili. Ale tí pribúdajúci boli v prevahe.  Za tých päť pekných rokov vyrástol strom poznania. Na jeho listoch sa dajú čítať príbehy stretnutí. Dajú sa čerpať poznatky, koľko model s dimenziami pol druhého metra toho dokáže. Možno sa posledná veta zdá niekomu zbytočná, alebo nadsadená. Nie je to tak. Za tých päť ročníkov som si urobil pomerne presný obraz o tom, v akom pomere sa dá porovnávať výkonnosť modelu triedy Jastrab a modelov s rozpätím okolo dvoch metrov. Tieto informácie sú dôležité pri prvom priblížení nastavenia pravidiel pre novú súťaž, ktorú sme pre Vás pripravili. Pohár Slovenských Vetroňov. Semienka z toho stromu sa rozleteli a zasiali nový základ pre ďalšie radostné stretnutia.

Časomiera v podani Julka Kákoša. Štartuje Peťo Priečinský.

Peťo Priečinský po povinnej prechádzke za odviatym modelom.

Neviem ako vy, ale mňa trochu mrazí z toho, že je to posledný obrázok z Jastrabieho pohára.

Ako dopadol posledný piaty ročník, vidíte v tabuľke. Víťaz je z Nitry. Lietať s Jastrabom začal až v poslednom piatom ročníku. A hneď ho aj vyhral. Ospravedlňuje ho iba fakt, že je to veľmi skúsený vetroniar ☺. Blahoželáme. Rok bude opatrovať túto vzácnu korisť. Potom ju odovzdá organizátorovi. Ten zabezpečí umiestnenie Jastrabieho Pohára v priestoroch patriacich obci Močenok, kde bude umiestnený spolu s úplnou kronikou zachytávajúcou súťaže v priereze celých piatich rokov. Spolu s nimi tam bude ako pripomienka pre všetkých ľudí, že čas sa dá tráviť veľmi zmysluplne aj model, ktorý vznikol ako úplne prvý pre súťaž JP, na ktorom sa testovali podmienky lietania s krátkym gumicukom a aj jednokanálové riadenie. Teda venujem môj model, ktorý ma verne päť rokov sprevádzal bez vážnejšej ujmy na jeho zdraví Čo dodať na záver. Zostanú nám krásne nostalgické spomienky. Doporučujem vytlačiť si kroniku. Smútok je neprípustný. Budeme sa stretať aj naďalej v inej forme súťaže, teda tešíme sa ďalej, zatiaľ z prísľubu zážitkov pod modrou oblohou. Mám chuť na záver zakričať nejaké to údernícke heslo, niečo ako „modelárom pohoďákom trikát zdar“. Ponechávam na vôli každého či odpovie. Najlepšia odpoveď bude účasť na lietaní so slovenskými vetroňmi.

Klik na finálnu tabuľku.

Fotografie do záverečného kola vytvorili Ľudo Pec a Feri Swiety. Ďakujem.

Paľo Rábek , november 2018.