Postrehy z ME SAM RC modelov v maďarskom Jakabszállási z pohľadu Mira Lišku
Piatok 29. 6. 2018 – Sedím za počítačom plný dojmov z majstrovstiev Európy v maďarskom Jakabszállás, ktoré sa uskutočnili v dňoch 23. - 29. 6. 2018. Majstrovstvá Európy sa konajú každý rok v inej krajine. Tento rok štafetu po Slovensku prevzalo Maďarsko. V trinástich kategóriách sa predstavilo viac ako 137 pilotov, ktorí bojovali o najcennejšie kovy.
Ako prví zabuchli dvere auta na parkovisku Západoslováci. Vyrazili sme už v sobotu zrána, aby sme sa aklimatizovali a v kľude vystáli rad, ktorý sa vytvoril pri preberaní modelov. Zvítali sme sa s domácimi a vykolíkovali priestor pre prístrešky. Obsadili sme veľký priestor a čakali na príchod Stredoslovákov a Východoslovákov.
Hneď ako sme sa udomácnili, začali sme pripravovať modely na kontrolu. Tento rok, po minuloročných skúsenostiach s vyraďovaním finalistov, po flyoff, za nedodržanie proporcií, organizátori pristúpili na kontrolu modelov už pred majstrovstvami. Technická kontrola nebola povinná, ale vo finále (flyoff) nemohol štartovať model, ktorý nepodstúpil skúšku - kontrolu, o ktorej dostal doklad/potvrdenie. Aj napriek obavám sme prešli viac-menej bez problémov. Problémy nastali len ak na pláne bola plocha uvedená ako súčet plochy krídla a VCHP (vodorovná chvostová plocha), pričom v historických modeloch sa berie iba plocha krídla. Občas bolo potrebné jemné dováženie, aby sedelo plošné zaťaženie. Medzitým sa dovalili aj ostatní slovenskí piloti. Fero Swiety sa doslova ubytoval v preberacom hangári. Jeho služby prekladateľa využívali všetky výpravy. Kombinácia ovládania maďarčiny s jeho charizmou obrusovali hrany technickej komisie a nazúrených pilotov na strane druhej.
V nedeľu dopoludnia sme trochu trénovali, pozdravovali sa s kamarátmi a tešili sa na podvečerné slávnostné otvorenie. Časť našej výpravy bývala v aerohoteli v areáli letiska, časť v stanoch a karavanoch na priľahlej ploche letiska a niektorí v Kecskeméte. Na plochu pred hlavným sídlom podujatia – letiskovým hangárom, nás dotiahla miestna kapela mladíkov, ktorí sa postarali o kultúrnu vložku. Hrali výborne. Konečne mala slovenská ekipa jednotné oblečenie s veľkým nápisom SLOVAKIA. O tričká sa postaral Milan Ďuriš a návrh urobil Fero Swiety. Tí, ktorí si zabudli objednať tričko mali možnosť si ho u Milana kúpiť. Slovenskú reprezentáciu tvorilo šestnásť pilotov a skoro rovnaký počet rodinných príslušníkov. Každá výprava postávala v hlúčiku za tabuľkou s názvom krajiny, ktorú reprezentovala. Našu zástavu držal najmladší člen našej výpravy Adamko Koza. Najpočetnejšiu výpravu malo Česko a domáce Maďarsko a potom hádam Slovensko a Taliansko.
Tesne po šestnástej hlavný organizátor, Török László, otvoril šestnáste majstrovstvá Európy RC historických modelov. Po príhovoroch nasledoval modelársky program, ktorý nadchol srdce každého modelára.
Večer sa konalo stretnutie prezidentov jednotlivých krajín.
Pondelok 25. 6. - prvý súťažný deň. Lietajú sa tri kategórie OTVR, OTMR AB, Classic Texaco. Jedinú kategóriu, ktorú obsadzujeme v pondelok sú vetrone (OTVR). Vo vetroňoch sa lieta až šesť kôl a patrí medzi najobsadzovanejšie kategórie. Z toho dôvodu organizátori rozhodli, že pracovný čas každého kola bude hodina. Myslím, že je to spravodlivé, „taktizuje“ sa v rámci hodiny. V tejto kategórií súťaží desať Slovákov s jedenástimi modelmi z celkového počtu štyridsať. Na štarte sa objavujú aj traja mladíci, hádam nastupujúca generácia. Na ľavej strane štartovacieho poľa si slovenská skupina natiahla vedľa seba tri gumicuky. Je tu zastúpené celé Slovensko. Východniari Petrila a Salák, silný stred Slovenska s mladými nádejami M. Koza, Murgaš, Kantor a A. Koza a západ Molčanyi a Líška. Myslím, že sme sa dopĺňali a vytvorili kompaktný tím. Mladý a ja sme lietali ako sondy pre potencionálnych medailistov. Marián Koza v prvom a treťom kole zaletel maxo a až pri poslednom pokuse sa mu podarilo vykrúžiť maxo a postúpil do flyoff. Dve maxá sa podarili aj Mirovi Petrilovi, v poslednom kole nemal šťastie na termiku a ostal pred bránami finále. Zvyšný západ, Ďuriš a Horáček (s dvomi modelmi), má štartovisko v strede poľa. Obaja zalietali dve maxá a len 41 sekúnd ich delilo od tretieho maxa a rozlietavania. Nakoniec obsadili siedme a ôsme miesto. Do flyoff nastúpili štyria piloti. Termika nepriala pretekárom a dvaja popadali v tretej minúte, náš Marián Koza začiatkom štvrtej minúty, a tak sa z víťazstva tešil Talian Rover Mersecchi. Celá výprava sa tešila, prvý deň a hneď máme pilota na stupni víťazov. Všetci sme sa stretli pred hangárom a tešili sa z druhého miesta vo vetroňoch. Zvuková aparatúra ale bola iného názoru a miesto hrania hymny iba chrčala. Takže prítomným divákom neostávalo nič iné ako si svoju hymnu zaspievať. Skúšobná kategória Classic Texaco bola nová kategória, lietalo sa s klasickými modelmi Texaco, ale motor musel byť originál motor s iskrivou sviečkou vyrobený pre rokom 1950. V spaľovacích motoroch kategórie OTMR AB mal Slovensko zastupovať J. Sabo, ale podľa výsledkov neštartoval. Kategóriu Classic Texaco som nesledoval a výsledky jednotlivých kategórií budú uvedené na konci tohto príspevku.
Utorok 26. 6. - opäť krásny deň. Vetrík mierne pofukuje, mraky nad letiskom sľubujú výbornú termiku. Ako každé súťažné ráno i dnes je brífing o deviatej. Potom hodinová príprava na súťažné lety. Prvé štarty je možné uskutočniť až po desiatej, pretože dovtedy beží letová prevádzka športových lietadiel. Nádherná symbióza medzi modelármi a športovými pilotmi. V týždni, kedy sa uskutočnili tieto majstrovstvá veľké lietadlá lietali už od piatej hodiny ráno. Dnes sú na programe opäť tri kategórie: ElectroRubber, SPEED 400, NMR 2,5. Slovensko zastupuje sedem pilotov v kategórii SPEED-400 (dokopy 32 pilotov) a päť v kategórii ElectroRubber (spolu 37 štartujúcich). V SPEED-400 naša výprava nezasiahla do bojov o titul, ale naši najlepší traja (D. Sedlár, L. Učnay a M. Líška) aspoň v poslednom kole zaleteli maxo. Tri maxá dosiahli len dvaja zahraniční piloti (A. Piccioli IT, J. Hejsek CZ) ), a tí sa pobili o najvyššiu priečku. Počasie bolo príjemné, termické, fúkal príjemný vetrík, ale nie a nie zapísať desiatku, aj keď v tréningoch sme ich bez problémov niekoľko vykrúžili. Iná situácia bola v kategórii ElectroRubber kde M. Ďuriš, K. Szamaranszki a M. Németh zapísali tri sedmičky (maxo) a dostali sa do rozlietavania. Aj ostatní dvaja L. Učnay a F. Swiety si do výsledkovej tabuľky zapísali aspoň jednu sedmičku. Veľmi dobre sa nám išlo na flyoff. Veď z devätnástich pilotov v rozlietavaní boli aj traja naši. Traja piloti zapísali nulu, medzi nimi i Karol Szamaranszki, pretože pristáli v zakázanom priestore. Piloti postupne odpadávali a po ôsmej minúte ostalo na oblohe len päť lietadiel. Bojovalo sa až do posledného možného udržania sa vo vzduchu. M. Ďuriš zapísal rovnaký čas ako A. Korodi a obaja obsadili 4. - 5. miesto. Rozdiel medzi piatym a prvým bol iba 17 sekúnd. Bolo to veľmi napínavé finále, žiaľ vyšli sme z neho bez medaily. Milan bol veľmi sklamaný, ale potešilo ho, že sme všetci prišli za ním, priniesli mu zemiakovú medailu (vystrúhanú zo skutočného zemiaku) a všetci mu zaspievali slovenskú hymnu. Myslím si, že to Milanovi zdvihlo náladu a lepšie sa mu zaspávalo. Celý večer sme sledovali počasie, malo sa zhoršiť, predpoveď sa menila každou hodinou, najskôr dážď po oba dni, potom vo štvrtok postupné vylepšovanie.
Streda 27. 6. – privítalo nás zamračené počasie, silný vetrisko, ktorý v nárazoch dosahoval 7 - 8 m/s. Našťastie predpoveď na štvrtok bola priaznivá a tak na brífingu o deviatej sa rozhodlo, že v ostatných kategóriách (ALOT, 1/2 TEXACO, NMR, ELOT, OTMR C, TEXACO, ElectricGlider) sa budú lietať len dve kolá a do flyoff postupujú piloti, ktorí nalietajú dve maxá. Aj keď situácia nebola priaznivá, niektorí odvážlivci po desiatej vykročili do priestoru vyhradeného pre vzlet a pripravovali svoje modely. Okrem kategórie OTMR C a NMR sme figurovali v štartovných listinách všetkých kategórií. Keďže sa v stredu veľmi nelietalo, je čas na štatistiku. ALOT - 9 súťažiacich zo 40, 1/2 TEXACO - 4 pretekári z 28, ELOT - 10 pilotov z 37, TEXACO - 2 Slováci z 19, ElectricGlider – M. Ďuriš z 21 Európanov. Veru silná konkurencia a plno pilotov v každej kategórii. Ako som spomínal, veľa pilotov striehlo na krajšie počasie, ktoré sa síce nezlepšovalo, ale veľa pilotov dosiahlo maximum; klobúk dole. Ostatní využili nepriazeň počasia a vydali sa na návštevu priateľov. Slováci sa zoskupili pri východniarskom prístrešku, debatovalo sa, občerstvovalo sa a plánovalo sa do budúcnosti. Stredoslováci, M. Koza so svojimi chalanmi z krúžku ráno vyrazili domov. Mali už odlietané (lietali len vetrone, a úspešne) a žiadne príjemné počasie ich nečakalo. Je fantastické, že Marián Koza, ktorý je vedúci krúžku, vzal dvoch nádejných chalanov z krúžku, aby nasali atmosféru veľkého podujatia. Hádam ich to naštartuje a naďalej budú lepiť modely a zúčastňovať sa modelárskych podujatí. Dúfam, že nám vyrastá nová mladá generácia. Počasie sa stále zhoršovalo a podvečer začalo pršať. Teplota klesla na 17 st. C. Ešte že v krčme išiel futbal. Pri pive sme sa zohriali.
Štvrtok 28. 6. – Ráno nás čakala zamračená obloha a niekoľko štartov v rôznych kategóriách. Času málo, letov veľa. Po desiatej sme sa presunuli na štartovacie pole. Slniečko začalo nesmelo vykukovať spoza mrakov. Každou minútou sa obloha viac a viac čistila. Ráno začíname s gumákmi, dlhými nohavicami a bundou, ale postupne sa vyzliekame. Po neúspešných letoch s ELOTom som sa rozhodol vymeniť aj tričko. Neviem, či tričko malo vplyv na výkon, ale v ALOTe som hneď zaletel maxo. Záverečný let už absolvujeme v kraťasoch a tričku (bez veľkého úspechu). Ostatným Slovákom sa darilo striedavo oblačno. Jeden let maxo a druhý polovičný čas. Ani motory COX (1/2 TEXACO) neťahajú rovnako ako v tréningu. Kalich horkosti si vypil do dna M. Petrila, ktorému termický poryv rozlámal model kategórie TEXACO. Jediný, komu sa podarilo zaletieť dve maximá, bol Vojto Antoňák. Takže keď o pol tretej začalo rozlietavanie kategórie ALOT, celá slovenská výprava obsadila priestor za štartovacím poľom. Vytiahli sa čipsy, nalievalo sa chladené vínko z chladiaceho boxu a čakalo na štart. Vojto vyletel najvyššie a udržiaval sa v strede tmavého mraku. V tretej minúte jeho pomocníci, M. Salák a M. Petrila vyhodnotili, že mrak už nesaje a bolo treba sa presunúť na iné miesto. Žiaľ, drobná chybička a Vojto je pod skupinou štyroch krúžiacich modelov. To už ale pristávajú prví dvaja. Vojto sa nevzdáva a krúži. V pristávacom priestore ďalší model nevzdáva boj a na mieste drží nulku asi v päťmetrovej výške. Vojtov KL 61 sa prebíja medzi modelmi vyššie a vyššie. Nevieme, či máme za chrbtom obdivovať točenie na mieste miestneho modelára, alebo sledovať let pod mrakom Vojtovho KL 61. Maďar už nemá síl a asi po piatich minútach sadá, jeho pristátie je odmenené silným potleskom. Fajnšmeker vie ohodnotiť výkon. Vojto sa pomaly odpútava od ostatných modelov a jeho stroj sa krčí tesne pod mrakom, ktorý sa posúva za hranicu letiska. Ďalšie dva modely sú na zemi a vo vzduch krútia len posledné dva ALOTy. Jeden v desaťmetrovej výške a Vojto suverénne vysoko. Hneď ako sadne jeho súper, Vojto sa vydáva na ťažkú cestu k zemi. Všetci držíme palce, veď na prvé miesto mu už len stačí pristáť vo vyhradenom priestore. Občas použije prudké krúženie, občas potlačenie, nás zdvíha zo sedadiel. Nerozbi ho! Výška desať metrov, kričíme „polož ho na plochu!“, Vojto je príliš sústredený, aby nás počul a ako správny frajer si to s modelom zamieri k štartovaciemu poľu. Oblieva nás studený pot, našťastie model sa dotýka zeme a roluje pozdĺž bezpečnostnej línie bez jej prekročenia (prekročenie znamená nulu). Máme prvé miesto!
Počas pretekov sa viedli siahodlhé diskusie, či model, ktorý sa dotkne zeme v pristávacej zóne a doroluje do bezpečnostnej zóny má zapísať nulu, alebo čas letu. Je pravda, že meranie času končí prvým dotykom so zemou. Ale čo ak model doroluje do zóny a niekoho zraní, bude sa potom pilot vyhovárať, že on predsa pristál v pristávacej zóne? Prečo to niekto musí vyhnať až do krajnosti?
Výborná nálada a ďalšie zaujímavé rozlietavania nás priklincovali k ploche. Vyhnala nás až búrka, ktorá sa znenazdajky prihnala. To boli ešte tri modely vo vzduchu a piloti mokli spolu so svojimi modelmi. Ešte jeden flyoff a už je tu dekorovanie víťazov, dnes to bude dlhšie, veď sa budú dekorovať víťazi za dva dni. V poradí piatou kategóriou je ALOT s naším pilotom Vojtom Antoňákom. Všetci spoločne spievame slovenskú hymnu.
Dnes nás čaká už len záverečný banket, nejaké ceny v tombole, porozprávať sa s priateľmi, ktorí boli doteraz našimi nezmieriteľnými súpermi. Posledným dekorovaním sa opäť na rok skončili hádky na medzinárodnej úrovni, zo súperov sa stali opäť priatelia.
Na budúci rok nás čakajú Majstrovstvá Európy v Taliansku. Účastníkov privíta mestečko Aguscello so svojím letiskom. Šampionát sa uskutoční v termíne 24. – 28. 6. 2019.
Miroslav Líška, priateľ klubu SAM 119
Článok dopĺňa fotogaléria Fera Swietyho:
https://feroswiety.rajce.idnes.cz/XVI._European_Championship_SAM_RC_-_Jakabszallas_HUNGARY/