MČR, Raná u Loun, 23. – 25. 8. 2019
Že sa zúčastníme Majstrovstiev Českej republiky sme sa s Andrejom rozhodli už na Majstrovstvách Európy v Taliansku. Tam nám kamaráti z Čiech a Moravy dali pozvánku na tieto majstrovstvá, ktoré sa mali konať 23. – 25. augusta na letisku Raná u Loun. Fero tiež kývol na to, že si tam zalietame.
V rozumnom termíne sa bolo potrebné prihlásiť, aby sme lietali na tejto akcii. Milan a Laco, želiezka v ohni, „vypadli“ z nominácie, pretože v inkriminovanom termíne Milan vydával dcéru a Laco robil vodiča.
S Andrejom sme zdieľali jedno auto, ktoré sme po vrch naložili „potrebnými vecami“ a modelmi v krabiciach a vyrazili smer Praha. Medzizástavku sme mali u Andrejovej dcéry, kde sme prespali. Ráno bolo potrebné skoro vstávať, ešte nás čakala viac ako hodinová cesta na letisko. Krajina v okolí letiska má zaujímavý charakter. Mierne zvlnená rovina, z ktorej vyskakujú kopce-homole, zväčša bez stromov. Ako poznamenal Andrej, „kedy som toto mal za domom, tak ma z kopca nik nedostane“.
Na letisku sa to už hmýrilo ako v úli. Prebiehala registrácia, kto práve prichádzal obsadzoval si dobré miesto na stanovanie. Hľadali sme Fera, ktorý mal tak isto doraziť v piatok ráno, ale nikde sme ho nenašli, tak sme sa s ním spojili telefonicky. Fero sa nám ohlásil z domu, pretože ho seklo a trpel doma v posteli. Na ploche sme však stretli ďalšieho Slováka, Dušana Sedlára, ktorý prišiel lietať spolu s manželkou. Cez deň rozšíril slovenské rady aj Vilko Valent, ktorý tam bol iba ako pozorovateľ. Zvítali sme sa s priateľmi „ze sluné Itálie“, s ktorými sme prežívali týždeň na ME-SAM. Hneď sa pýtali na Feriho a neváhali mu v priebehu dňa zavolať ako sa má, keď sa dozvedeli, že nepríde. Jasné, že sa to nezaobišlo bez podpichovania.
Registrácia prebehla rýchlo. Organizátori mali všetko pripravené, a tak už pred deviatou bol slávnostný nástup s českou hymnou. Majstrovstvá aké majú byť! Českí organizátori varili rovnakú polievku ako Taliani na ME-SAM (štarty zo zeme kategórií veľkých modelov – ALOT, ELOT, NMR) a túto okorenili lietaním na kolá. Vetrone OTVR a OTVR-A2 po hodine a ostatné hodinu a pol. Prvé kolo sa malo začať o deviatej, ale to sme ešte stáli na slávnostnom nástupe. My sme mali rozloženú iba plachtu s modelmi v krabiciach. Takže rýchlo zložiť modely. V našom prípade pre kategórie OTVR, OTVR-A2 a ½ TEXACO. Natiahnuť gumicuky a začať lietať. Organizátori, našťastie, pre vetrone povolili odlietať do jedenástej dve kolá. Túto možnosť sme využili a dvakrát vystrelili modely vetroňov. Andrej hneď vykrúžil v prvom kole max a druhé mal 222 sekúnd (dobrý začiatok). Môj Hyperion som prihlásil do kategórie OTVR-A2 (A2 class sailplain – Nordic specification, nie je to kategória, ktorá sa lieta na ME). Rozdiel oproti OTVR, je len 5 kôl a maxo 4 minúty. Ako sa mi to bežne stáva, v prvom kole po štarte, sa mi model vypol z gumy, urobil loping a prešiel do kĺzavého letu. Čas 37 s. Druhý let bol lepší, lež ďaleko pred maxom. Rýchlo zbaliť vysielač a presunúť sa na štartovisko motorákov. Pripravil som si model Kerswap s detonačným COX-om (nezabudnúť prehodiť model na vysielači). Motor šiel výborne, aj čas cez desať minút potešil. Za celú súťaž COX-ov iba päť letov z tridsaťšesť bolo nad desať minút. Počkal som si pár minút, aby som po 10:30 (koniec prvého kola pre motoráky) mohol letieť druhé kolo. Čas pod päť minút, nič moc.
Rýchlo sme sa zbalili zo štartoviska a pretože do 11-tej (začiatok 3. kola pre OTVR) bola fúra času, šli sme rozbaliť prístrešok, nech sa máme kde schovať a oddychovať. V treťom kole OTVR sme obaja s Andrejom dali maxo. Spokojne sme sa vrátili pod prístrešok a pretože do obeda bol ešte čas, začali sme sa udomácňovať.
Obed zabezpečili organizátori, takže o jednu starosť menej. Po obede, po trinástej, sme začali popoludňajší boj s termikou. Napriek tomu, že sa Andrej pre definitívu snažil zaletieť tretie maxo, príroda bola proti. Termické závany spôsobili, že sa vietor točil zo všetkých strán. Niektorí otočili štartoviská, takže časť štartovala z jedného konca a ďalšia opačne. V pol TEXACU som dal posledné dva lety za zhodný čas 371 s, čo je približne tretina maxa. V OTVR-A2 som mal oddych, pretože sa lieta na päť kôl a pomáhal som Andrejovi aj fyzicky aj morálne, no tretie maxo nepristálo.
Po šestnástej bol ukončený prvý súťažný deň a my sa mohli venovať pelíškom. Napriek tomu, že sa v piatok lietalo šesť kategórií (OTVR, OTVR-A2, ½ TEXACO, CRC-CLASSIC, NME a AB-OTMR) rozlietavalo sa iba v kategórií OTVR a len dvaja piloti. Rozlietavanie sme nestihli, ale milo nás prekvapilo vyhlásenie výsledkov, kde bol Andrej vyhlásený ako tretí v kategórií OTVR.
Ďalšie fotky sú TU
Výsledky prvého dňa:
OTVR (20 modelov):
1 |
Pergler Vladimír |
Archeopteryx |
900 |
2 |
Faigl Vladislav |
Archangel |
900 |
3 |
Molčányi Andrej |
Sokolov |
822 |
OTVR-A2 (10 modelov):
1 |
Bačinová Marie |
Expe (1952) |
720 |
2 |
Horák Vladimír |
Čáp |
690 |
3 |
Hloušek Jiří |
Čáp |
669 |
6 |
Líška Miroslav |
Hyperion |
555 |
½ TEXACO (11 modelov):
1 |
Bulín Gustav |
Stomper |
1534 |
2 |
Režný Lubomír |
KL - 61 |
1457 |
3 |
Šmídek Robert |
Westender |
1410 |
5 |
Líška Miroslav |
Kerswap |
1255 |
Noc bola ešte ďaleko a vrch Rané tak blízko, takže sme vyrazili na túru smer Raná. Ja poznám kopec Raná iba z čítania článkov o svahových vetroňoch. Hranu svahu brúsili paraglajdisti, ktorých sme z letiska sledovali celý deň. A pomedzi nich sa prepletal jeden svahový vetroň. Stretli sme tu plno pilotov historikov, ktorí rovnako ako my využili voľný čas a šli sa prevetrať. Stretli sme tu aj nestarnúceho Vilka Valenta, ktorý ako mladík rezko vybehol na hrebeň a fotil okolie. Večer po návrate sme rozložili jednorázový gril, podľa vzoru Feriho z Talianska a ugrilovali tentoraz čerstvé špekáčiky. Pri budove letiska zabával modelárov pán Pepa Fousek, strýko jedného z hlavných organizátorov. Výborná zábava spojená s popíjaním piva a počúvaním hovoreného slova s pesničkami skončila až po zotmení. Unavení sme sa uložili do spacákov a tvrdo zaspali.
Na druhý deň sme sa zobudili do nádherného rána, slniečko sa prevaľovalo na Ranou, veterný rukáv unavene visel. Na brífingu, po reptaní niektorých pilotov, sa urobil kompromis. Dve kolá dopoludnia v prvej trojhodinovke a poobede zvyšné dve kolá v trojhodinovke. Lietali sa kategórie C-OTMR, 2,5 NMR, ALOT, ELOT a CRC-ATOM. Andrej mal voľný deň a ja som mal s Fubarom ’36 absolvovať kategórie ALOT a ELOT. Štarty boli zo zeme. Hneď po deviatej som si pripravil model pre ALOT, našiel si časomerača a vyštartoval za pomoci Andreja (Fubar má jednokolový podvozok a tak je potrebné podopierať krídlo). Počas všetkých troch dní boli k dispozícii časomerači, ktorí merali lety a zapisovali výsledky. Bolo zakázané merať si čas medzi sebou. Rád lietam skoro ráno, pretože nie som až taký expert na termiku a vo vyrovnanom rannom počasí sa mi lieta lepšie, ako keď ma pri silnej termike klesák pritlačí k zemi. Prvý let bol tesne pod deväť minút a nasledujúci sedem a pol minúty, nič moc. Ako som spomenul, štartovalo sa zo zeme z pokosenej trávy do kruhu. Kruh bol vykosený pre potreby modelárov účkarov, ktorí mali na letisku modelárske sústredenie - kemp mladých modelárov. Celý týždeň stavalo, lepilo a lietalo s modelmi osemnásť mladých modelárov (dievčatá aj chlapci), bývajúci v stanoch.
Štarty v ALOT-e som mal už za sebou a potreboval som pripraviť model pre ELOT. Nezabudnúť odpojiť výškomer, dať väčšiu vrtuľu a ide sa na to. V Taliansku sme konštatovali, že keby som mal ďalšie dve baterky, asi by som sa dostal do rozlietavania. Preto som nelenil a kúpil dvojicu batérií od Pelikána FOXY G3 – 3. generácia. Prvý štart - bieda, výkon batérií hlboko pod hranicu normálu, mizerná výška, čo konštatoval aj Andrej, namiesto 300 m, mizerných 230 m. Rýchlo som odbehol pre starú dobrú baterku a hneď bolo vidieť výsledok (výška tesne pod 300m), a bolo z toho maxo. Tým sme ukončili dopoludňajšie lety a presunuli sa pod prístrešok, trochu si podriemať pred obedom.
Po špagetách na obed som opäť nasadil menšiu vrtuľu a pre ALOT použil FOXY-3 (tá by mohla stačiť). Pokus o štart skončil hopkaním po tráve. Rovnako aj opravný pokus skončil rolovaním po tráve. Takže som zapísal nulu za let pre nevydarený štart. Keď som bol už na ploche rozhodol som sa urobiť aj štvrtý štart. Pomalší rozbeh, Andrej trochu dlhšie mohol podržať krídlo a model sa vzniesol do vzduchu (neviem v čom bol problém, pretože dopoludnia mi model vystrelil zo zeme a „vytrhával“ trávu). Že by baterka od Pelikána? Radosť z letu trvala iba päť minút a už som bol na zemi. Zbalil som fidlátka a nahnevaný si šiel pripraviť model pre ELOT. Nehnal som sa na plochu, času bolo dosť a nebolo treba to siliť. V treťom kole ELOT - štart dobrý, len ako rýchlo hore, tak aj dole. Dnes na debni stáť nebudem. Posledný let druhého dňa majstrovstiev som ukončil maxom. Trochu mi to zdvihlo náladu. V sobotu sme si už nenechali ujsť rozlietavanie. Jediná kategória, kde piloti zaleteli tri maxá bola kategória ELOT. Do rozlietavania sa dostali štyria piloti. Štart bol zaujímavý. Dva modely sa jemne škrtli, bolo to len také jemne počuteľné obtretie bez následkov. Čo sa ale zapíše do análov, bola nenabitá baterka Slávy Štoreka. Všetci si viete predstaviť, aké vtipy frčali celý večer a nasledujúci deň. Na druhý deň, keď stál na stupňoch víťazov v inej kategórii, sa z pléna ozvalo, že by mal dostať miesto medaily nabitú baterku. Sláva pristál ako prvý, ostatní traja sa vysoko držali v termike a ťažko bolo odhadnúť, kto pristane za ním. Postupom času aj ostatní pomaly, ale rovnomerne strácali výšku a pristáli v minútovom intervale. Nik nezaletel desať minút.
Výsledky druhého dňa:
ELOT (25 modelov):
1 |
Hvězda Jiří |
Raketa 5-54 |
2399 |
2 |
Sýkora Václav |
Vega 7 |
2374 |
3 |
Hejsek Josef |
Vega 7 |
2340 |
5 |
Liška Miroslav |
Fubar 36 |
1575 |
ALOT (19 modelov):
1 |
Kozák Vladimír |
KL -61 |
1800 |
2 |
Chvátal Petr |
Gool |
1770 |
3 |
Štorek Květoslav |
Under C. |
1744 |
12 |
Liška Miroslav |
Fubar 36 |
1304 |
Po večeri sme nemali do čoho pichnúť. Niekoľko modelárov bolo na ploche a trénovalo s voľnými modelmi. Ja netrénujem s modelom predvečer súťaže na ploche. V Maďarsku som sa tak napačmal výbornými tréningovými letmi so štyristovkou a potom som v súťaži zaletel zlé časy. Po druhé, aby som nebol pretrénovaný (riadnu blbosť som napísal...). Jednoducho sme vytiahli model, s ktorým sme už mali súťaž odlietanú, teda Kerswap na COX. Zapadli sme s trénujúcimi modelármi, pretože aj oni testovali voľné modely poháňané malým spaľovacím motorom. My sme tak isto poprdkávali s coxíkom a vytešovali sa z letov. Andrej a ja sme dali zopár štartov ešte aj po západe slnka.
Kultúrny program druhého večera bol v modelárskej réžii. Kecali sme pri stoloch, hralo sa na gitare a priečnej flaute a spievali sa známe hity. V noci sa silno rozfúkalo a očakával sa dážď a búrky. Našťastie sa predpoveď nenaplnila a zobudili sme na opäť do nádherného rána, aj keď so silným vetrom. Vzhľadom na predpoveď počasia a silnejúci vietor v popoludňajších hodinách, sa lietanie na kolá úplne zrušilo. Vyhodnotenie sa presunulo na pätnástu hodiny, kedy sa už očakávali búrky. Kategóriu Old Timer 400 lietali traja Slováci. Okrem Andreja a mňa aj Dušan Sedlár. Ten bol zaregistrovaný aj do kategórie Elektrorubber , ale nezapísal žiadne sekundy. Okrem štyristovky sa lietali TEXACO, TEXACO-Classic a Elektrorubber. Nemohli chýbať ani voľné modely.
Použil som svoju taktiku a vyštartoval po deviatej, rovnako aj Andrej. Vystúpal som do výšky 200 m (na zemi som si potom pozrel údaje z výškomera) a udržiaval model v bubline, bojujúc so silným vetrom. Let sa mi nadmieru podaril a zapísal som maxo. Po pristátí sa Andrej „pochválil“, že už má dva štarty za sebou. Andrej má pekný model, ale potreboval by sa za minútu motorového letu dostať vyššie a na to sú lepšie štíhlejšie trupy. Napačmaný maxom som hneď vyštartoval na druhý let, ale v tretej minúte som dole. Tretí let je ešte kratší. Rovnako aj Andrejove časy sa pohybujú okolo troch minút. Vrátil som sa pod prístrešok, nabíjam baterky a chystám sa letieť. Potreboval by som ešte jeden poriadny let za sedem minút. Vietor zosilnie, ale v pohode sa lietajú všetky kategórie. Plno je aj pri štartovisku voľných modelov, ktoré sa presunulo proti vetru, aby modelári nemuseli bežať príliš ďaleko za modelmi. Dávam si pred štvrtý štartom pauzu a spolu s Andrejom, ktorý už má odlietané sa vyberáme k volňáskom. Pozeráme, fotíme, dokonca aj pomáhame pri štarte. Fascinujú nás „udělátka“ na držanie modelu pre natáčanie gumy, samotné zariadenie na natáčanie gumy. Nesmieme zabudnúť na dútnaky na výškovke, aby model neuletel v termike. Je to celá veda...
Vrátili sme sa pre model a dali sme posledný let. Model výborne vyštartoval, chvíľu sa zdalo, že sa udrží v termike, ale tesne po štvrtej minúte sa kolieska obtreli o trávu. Keď sme sa s ostatnými modelármi rozprávali o časoch, všetci vraveli, že padli po tretej minúte. Čo sa dnes deje s termikou? Takže zase bez medaily, sedem minútový let sa nepodaril. Vrátim sa ešte k časomeračom. Ako som spomínal, bolo zakázané, aby sme si sami merali časy medzi sebou. Časomerača si bolo treba nájsť, maximálne sme minútu čakali na voľného, ak bolo top počasie. Časomeračovi sme v krátkosti vysvetlili pravidlá (denne mali merať čas priemerne v piatich kategóriách), ukázali ako sa blokuje plynová páka, aby nedošlo k podozreniu, že si „prikrmujeme“ model za letu a vysvetlili, kedy sa púšťajú stopky. Myslím, že časomerači si po celé tri dni veľmi dobre plnili svoje úlohy.
Po obede okolo trinástej sa vietor utíšil, ale to už väčšina pilotov mala odlietané. Možno bolo treba zariskovať, ale kto po rannej davovej psychóze bol ochotný riskovať silnejúci vietor a dážď...
Vyhlásenie výsledkov bolo po pätnástej za slnečného počasia, predpovedané zhoršenie počasia našťastie neprišlo. Z celej plejády kategórií sa ako posledná vyhlasovala kategória Old Timer 400. Aké bolo moje prekvapenie, keď som bol pozvaný na dekorovanie za tretie miesto. Takže predsa len bola pravda, že všetci padali v tretej minúte a maxo ma posunulo na bedňu. Keď teraz pozerám výsledky z devätnástich modelov, iba dvaja sme zaleteli po jednom maxe.
Už je tu fakt koniec. Roman Fousek, ako hlavný organizátor, sa pri smutnej piesni rozlúčil stiskom ruky s každým zúčastneným pilotom. My sme taktiež obišli všetkých pilotov a rozlúčili sa s nimi. Čakala nás ešte niekoľkohodinová cesta domov a krásne spomienky na tieto tri modelárske dni.
Výsledky tretieho dňa:
Old Timer 400 (25 modelov):
1 |
Hvězda Jiří |
Letmo L-17 |
1457 |
2 |
Hejsek Josef |
Airfoiler |
1088 |
3 |
Liška Miroslav |
Mini Hogan 45 |
1065 |
7 |
Sedlár Dušan |
Centaur |
842 |
16 |
Molčányi Andrej |
Bantam |
515 |
Ostatné výsledky sa dajú nájsť na stránke http://www.sam95.cz/mcr-je-za-nami-at-zije-mcr/
Za modelárov na MČR Miroslav Líška.