Pohár Slovenských Vetroňov
7. ročník1. kolo. 19.04.2025.
Mládenci z východu. Havran je v jasnej prevahe.
Dvanásti na západe, odhodlaní popasovať sa s ťažkým terénom a porastom. Úvod 7. ročníka v Močenku poznačila a ovplyvnila epidémia slintačky a krívačky. Možnosť lietať na našej peknej lúke bola vylúčená, kvôli pôvodným obyvateľom, ovečkám. Ani to by nebol fatálny problém. Máme v zálohe ešte jedno vhodné miesto, ale prístup k nemu definitívne znemožnila vlna búrok v predchádzajúci deň. Neostalo nám iné ako pristúpiť na lietanie v mieste zrušeného hospodárskeho objektu. Keď sme pred dvoma týždňami skúmali možnosti, kde úvodné kolo uskutočniť, vyzeralo toto miesto vcelku prívetivo, s bonusom bezproblémového prístupu. Za dva týždne príroda ukázala svoju silu a zelený podrast, predtým maličký, vytiahla na výšku síce ešte prijateľnú, ale v kombinácii s blatom to bol slušný prostriedok na preverenie našej fyzickej kondície. Ale kde je vôľa, je aj cesta. 12 účastníkov je veľmi slušné číslo. Počasie Bielej soboty bolo typické pre apríl. Prechod studeného frontu vykreslil na oblohe pekné kumulky, ktoré sa veľmi rýchlo tvorili, ale aj veľmi rýchlo rozpadali. A tak isto to je v tomto prípade aj s termikou. Rýchly vznik a rýchly zánik. Komu sa pošťastilo trafiť, naletel maximum, komu nie, rýchlo pristál. Naostatok, všetci to veľmi dobre poznáme. Okrem jedného pristátia na strome a jedného zlyhania rádiového ovládania sa našťastie nič vážneho nestalo. Aj tieto dve malé príhody sa obišli len s maličkými škodami. Pokec k lietaniu na východe nemám žiadny a moje úprimné želanie je, keby niekto napísal pár viet. Momentky z prvého kola: -Na východe sa najčastejšie vyskytoval model HAVRAN -Na západe sa najčastejšie vyskytoval model TAV4 SOKOL -Úplne sólo boli vetrone IBIS Romana Strhlíka a Poštolka Vlada Mojžiša -Porucha na RC súprave vyradila z boja o body v prvom kole Kamila Horáčka. -Mládenci na východe odlietali iba po tri štarty. Bolo v tom počasie? -Na západe sa lietalo v naozaj ťažkých terénnych podmienkach. -Počet súťažiacich v prvom kole 2025 bol 16. Modelov bolo 20. Ďakujem všetkým, že aj napriek týmto sťaženým podmienkam, si zachovali dobrú náladu a prvé kolo na západe odlietali. Východ má stabilné podmienky a verím že to bude aj naďalej jedna z motivácií do PSV. Pevne verím, že druhé kolo sa už bude konať za lepších podmienok.
2. kolo. 12.07.2025.
Podarilo sa nám odlietať druhé kolo. Na východe, aj na západe a to v ten istý deň. Aj počasie bolo zhruba rovnaké v oboch kútoch nášho krásneho Slovenska. Premenlivo oblačno - slnečno. Vietor do 4m/s. Tak ako som dúfal, že toto kolo na západe sa bude lietať na Síkach, tak som zostal sklamaný. Už tam nemôžeme lietať vôbec, vďaka "osvietenosti" tejto doby. Majiteľ, ktorý nám 15 rokov vychádzal v ústrety, bol pritlačený štátnymi orgánmi k inej organizácii pôdy..... škoda o tom hovoriť, aj jeho to mrzí. My sme mu vďační za to dlhé obdobie komfortu. Na náhradnú plochu, kde sme chceli lietať aj prvé kolo, ešte na jar, sme sa nedostali z rovnakého dôvodu ako vtedy. Výdatné dažde začiatkom týždňa opäť vytvorili prekážku v podobe bahna na ceste. Pomocnú ruku nám tentokrát podala firma DOLINA, ktorej majiteľ nám dovolil použiť ich zelenú plochu. Ďakujeme. Počas letných prázdnin býva účasť slabšia a nebolo tomu inak ani tentokrát. Ale stále je to dobré. Vidno, že záujem o slovenské vetrone pretrváva. P.S. Chlapci z východu: Veď trošku fotografujte....
Fotogaléria- Juro Martinec. Ďakujeme. 3. kolo.28.09.2025. východ04.10.2025. západ
Bohužiaľ nemám žiadny report slovný a ani obrazový z východu, kde chlapci lietali už týždeň pred nami, preto priblížim dej lietania tretieho kola iba zo západu. Ale aj tak ďakujem za účasť a posielam na východ pozdravy od nás všetkých. V sobotu 4. Októbra na Františka, sme sa vytešovali z lietania so slovenskými vetroňmi. Dnes je streda a ja som sa konečne dostal k napísaniu týchto riadkov, kým sú fakty a pocity ešte čerstvé. Od začiatku roka sme sa borili s problémami, kde lietať. Kto bol na prvom kole, iste sa mu vybaví blato. Druhé kolo bolo lepšie, ale stále nie ono. Zato to tretie, nám to vynahradilo vrchovato. Aj keď som ráno sadal do auta, tráva bola ešte pokrytá srieňou. Na pľaci bola bohatá rosa, ale vďaka pokosenému porastu, neškodná. Slnko svietilo na sto percent a vetrík iba slabý premenlivý. Toť podmienky pre tvorbu stúpavých prúdov priam učebnicové. A naozaj boli. Síce nenosilo plošne, ale kto sa trafil, naletel a ani sa mu nechcelo dolu. Z desiatich prezentovaných súťažiacich nakoniec lietali deviati. Ivanovi nerobilo dobre hľadieť do slnka pre zdravotné problémy, tak to radšej nepokúšal. Ale lietalo desať modelov a z týchto sa päť prebojovalo do rozletu. Typová skladba modelov, postúpivších do finále bola pestrá.
Od maličkej Poštolky po dvojmetrový TAV 4 Sokol. A prvýkrát v živote sa vo finále ostrieľal aj Roman Strhlík modelom Ibis, ktorý existuje zrejme na Slovensku v jedinom exemplári. Vlado Mojžiš síce v rozletoch nie je žiadny nováčik, ale dostal sa tam vďaka krpatej Poštolke. Na štart rozletu sa nakoniec postavili štyria borci. Peťo Baláž z rozlietavania odstúpil. A už Ivan dal svojim vytrénovaným barytónom povel ku štartu. A ono to zrazu nosilo takmer všade, po celej oblohe. Všetky vetrone si behom chvíľky podávajú ruky s oblakmi, nevynímajúc drobnú Poštolku. Času na ochkanie a kochanie sa je neúrekom. Po dvoch desiatkach minút sa vracajú na plochu v znamení rozpadajúcej sa termiky. Niekto to stihne len tak tak, ale pristane v rámci regulí na zelenú lúku a nie do obrobených polí lúku obopínajúcich. Pristanú všetci, okrem tej najmenšej. Poštolka sa rozhodla vzdorovať a nechala sa uniesť. Jej majiteľa to bolelo dvojnásobne. Mal na dosah možnosť opatrovať rok našu relikviu v podobe sošky modelára a ešte aj prišiel o model. Napriek tomu nám ale spravil parádne fotky a videjko.
Týmto sa ale príbeh nezbednej Poštolky neskončil. Vlado si zapamätal smer, ktorým sa vydala a podľa máp odhadol miesto, kde by mohla byť. A veru bol úspešný. Poštolka si pokojne hovela v stromoradí vedľa cesty. Pre zaujímavosť, je to historická cesta, ktorá kedysi dávno spájala Budapešť s Viedňou. My ju voláme od nepamäti „Stará hradská“. Víťazom siedmeho ročníka sa napokon stal Peter Kotry. Jeho meno sa podstavci sošky ustihne už druhýkrát. Blahoželáme.
Na záver by som chcel poďakovať za účasť všetkým, čo sa na 7. ročníku svoju účasťou podieľali a vyzdvihli tým úsilie našich modelárskych predkov, ktorí sa neľahkých povojnových rokoch zaslúžili o rozvoj autentického slovenského modelárstva. Podieľali a robili ho pestrejším stavbou a lietaním rozmanitých modelov. Poštolka, Jastrab, Ibis, Kvapka, Havran, TAV4 Sokol, Volavka. To sú vetrone všetkých možných veľkostí v jednom štartovom poli, s rovnakými šancami na víťazstvo. Kvôli tomu sú naše pravidlá lietania také komplikované, ale vidno, že efektívne. Každým rokom sa ich snažíme optimalizovať. Tak som sa plynule dostal k jednej úprave, ktorú na budúci rok zavedieme do pravidiel. Týka sa spomínanej neposlušnej Poštolky. Máme bohaté podklady k jej výkonnosti, hlavne z lietania, ktoré organizuje Štefan Mokráň. Na malom gumicuku 10metrov gumy plus 50 metrov silonu má stanovené maximum 120 sekúnd, čo vôbec nie je ťažké dosiahnuť. My sme jej stanovili 100 sekúnd, ale z dospelého gumicuku 20m gumy plus 80 metrov silonu. Teda nekompromisne pôjdeme na 150 sekúnd u modelov, do rozpätia krídiel do 1000mm. Lámem si hlavu ešte nad jedným modelom. Ale to si preberieme interne, nie takto verejne. Siedmy ročník máme úspešne za sebou. Nech žije ročník ôsmy a nech sa k nám pripojí viacej modelárov. Dovidenia na jar.
FOTOGALÉRIA: Paľo Rábek a Vlado Mojžiš VIDEO: Vlado Mojžiš |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|






































